1101

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

Vkladateľ nepeňažného vkladu (ďalej len „NV“), ktorým je individuálne vložený
majetok, podnik alebo jeho časť účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo
podľa medzinárodných štandardov upravujúci základ dane v reálnych hodnotách
podľa §17b zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť upraviť výsledok
hospodárenia dvoma spôsobmi:
- neupraviť výsledok hospodárenia (ďalej „VH“) o rozdiel medzi hodnotou NV
započítanou na vklad spoločníka podľa §59 Obchodného zákonníka a účtovnou
hodnotou, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane v
zdaňovacom období splatenia vkladu, pričom je povinný túto skutočnosť oznámiť
prijímateľovi NV do 30 dní od splatenia NV
- upraviť VH o rozdiel medzi hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka podľa
§59 Obchodného zákonníka a účtovnou hodnotou postupne až do jeho úplného
zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích
období, najmenej vo výške 1/7 počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k
splateniu nepeňažného vkladu. V prípade ak sa:
1. daňovník zruší likvidáciou, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období
ukončenom dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie
2. daňovník zruší bez likvidácie, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období
ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu
3. ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom
období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu účinnosti vyhlásenia konkurzu
4. ak u vkladateľa NV dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a
obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto NV alebo u
prijímateľa NV dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej
hodnoty HM a NHM nadobudnutého NV, je vkladateľ povinný zahrnúť celú zostatkovú
časť vykázaného rozdielu do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k
vzniku týchto skutočností

Vkladateľ NV má ďalej povinnosť :
- upraviť VH o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného
majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou a o rozdiel medzi reálnou hodnotou
neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa §25 ods.1
písm. a) a g) ZDP v zdaňovacom období splatenia vkladu
- znížiť VH o sumu nedaňovej rezervy, ak náklad ku ktorému sa rezerva vzťahuje
by bol daňovým výdavkom a rezerva je súčasťou NV v zdaňovacom období splatenia
vkladu
- znížiť VH o rozdiel medzi účtovnými a daňovo uznanými opravnými položkami,
pričom súčasťou rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému HM a NHM
- znížiť VH o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku, o ktorý v minulých
zdaňovacích obdobiach zvýšil základ dane podľa §17 ods.27 zákona o dani z
príjmov v zdaňovacom období splatenia vkladu

- ak k splateniu NV došlo po 31. decembri 2017 môže vkladateľ NV, ktorým je
individuálne vložený majetok do zahraničia uplatniť postup úpravy základu dane v
pôvodných hodnotách len po splnení podmienok v §17d ods.7 zákona o dani z
príjmov účinného od 1.1.2018

- ak k splateniu NV došlo po 31. decembri 2017  a vkladateľom NP, ktorým je
podnik alebo jeho časť, je  tuzemský daňovník a tento majetok nezostáva funkčne
spojený so stálou prevádzkárňou prijímateľa NV umiestnenou na území SR (ide o
cezhraničný vklad), vkladateľ NV nemôže uplatniť postup úpravy základu dane v
pôvodných hodnotách, ale upravuje základ dane v reálnych hodnotách. Ak naopak
majetok ostane funkčne spojený so SP na území SR a následne dôjde k presunu
majetku alebo podnikateľskej činnosti do zahraničia podľa §17f ods.1 písm. b)
alebo ods.2 písm. b) , uplatní sa exit- tax (daň pri odchode).

Prijímateľ NV ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť
účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov
upravujúci základ dane v reálnych hodnotách podľa §17b zákona o dani z príjmov:
- odpisuje HM ako novoobstaraný majetok podľa §26 zákona o dani z príjmov z
reálnej hodnoty alebo z hodnoty NV započítaného na vklad spoločníka alebo
- môže pokračovať v odpisovaní HM z reálnej hodnoty alebo z hodnoty NV
započítaného na vklad spoločníka, ak vkladateľ NV sa rozhodne rozdiel medzi
hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka a účtovnou hodnotou NV zahrnúť
jednorazovo do základu dane,
- rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v
zdaňovacom období úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad
vzťahujúci sa k záväzku by bol daňovým výdavkom; zrušenie rezervy sa zahrnie do
základu dane podľa účtovníctva,
- goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas
7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím splatenia NV podniku alebo jeho časti. Pri
zrušení likvidáciou, zrušení bez likvidácie s právnym nástupcom, vyhlásení
konkurzu a pri úbytku CP a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku
postupuje prijímateľ NV rovnako ako vkladateľ NV,
- pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň
jeden kalendárny deň nepremlčaná (od 1.1.2020), ocenenej reálnou hodnotou,
ktorá nesmie byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky je daňovým výdavkom
reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z
postúpenia, alebo vo výške 20 % reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva ak
odo dňa nadobudnutia pohľadávky uplynie viac ako 360 dní; 50 % ak uplynie doba
dlhšia ako 720 dní; 100 % ak uplynie doba dlhšia ako 1 080 dní,
- pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden
kalendárny deň nepremlčaná (od 1.1.2020) ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie
byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky je daňovým výdavkom reálna hodnota
pohľadávky bez príslušenstva najviac vo výške 20 %, ak odo dňa nadobudnutia
pohľadávky uplynie viac ako 360 dní; ak uplynie doba dlhšia ako 720 dní najviac
vo výške 50 %;   ak uplynie doba dlhšia ako 1 080 dní najviac vo výške 100 %
reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva,
- výdavky, u ktorých je povinnosť zaplatenia pre účely ich zahrnutia do základu
dane (§17 ods.19 zákona o dani z príjmov) sú daňovým výdavkom po zaplatení u
prijímateľa NV.

Pri cezhraničných nepeňažných vkladoch sa uplatní postup pri úprave základu
dane u vkladateľa a prijímateľa NV podľa § 17b ods.8,9,10,13 zákona o dani z
príjmov.

FAQ

Otázka č.1: Výdavky, u ktorých je povinnosť zaplatenia a NV v reálnych hodnotách
Spoločnosť A vložila v priebehu roku 2021 nepeňažný vklad (časť podniku podľa §
17b zákona dani z príjmov) do inej spoločnosti. Súčasťou tohto nepeňažného
vkladu boli aj záväzky prislúchajúce k nákladom, ktoré sú daňovými výdavkami až
po ich zaplatení v zmysle § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov. Môže spoločnosť
A ako vkladateľ NV považovať výdavky uvedené v § 17 ods. 19 zákona o dani z
príjmov za zaplatené, alebo ako má ďalej postupovať za účelom posúdenia
predmetných výdavkov vzhľadom na vplyv na základ dane?
Odpoveď:
Podľa § 17 ods.13 zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) u ktorých je
podmienka zaplatenia pre účely ich zahrnutia do základu dane (§17 ods.19 zákona
o dani z príjmov) daňovým výdavkom u prijímateľa NV. To znamená, že u
vkladateľa NV bude nezaplatený výdavok (náklad) pripočítateľnou položkou a u
prijímateľa NV bude tento výdavok v zdaňovacom období, v ktorom bude záväzok
uhradený, odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

Otázka č.2: Odpis pohľadávok nadobudnutých prijímateľom NV v reálnych hodnotách
Môže prijímateľ NV zahrnúť do daňových výdavkov odpis nepremlčaných pohľadávok
prevzatých pri NV od vkladateľa NV ?
Odpoveď:
Ak daňovník upravuje základ dane pri nepeňažnom vklade v reálnych hodnotách
podľa § 17b zákona o dani z príjmov, odpis nepremlčaných pohľadávok ocenených
reálnou hodnotou je považovaný za daňový výdavok u prijímateľa NV podľa § 17b
ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pri odpise nepremlčanej pohľadávky a
jej zahrnutí do daňových výdavkov nepostupuje prijímateľ NV podľa § 19 ods. 2
písm. r) zákona o dani z príjmov. Súčasne však môže prijímateľ NV uplatniť odpis
pohľadávok v reálnej hodnote po splnení podmienok uvedených v §19 ods.2 písm.
h) body 1 až 6 zákona o dani z príjmov.

Otázka č.3: Úprava základu dane pri NV v reálnych hodnotách o neuhradené
záväzky

Spoločnosť A v apríli 2021 vložila časť podniku ako NV do svojej dcérskej
spoločnosti B. Súčasťou NV boli aj neuhradené záväzky za služby splatné
20.3.2019 vo výške 6 000 eur, o ktoré spoločnosť A zvýšila základ dane k
31.12.2020 vo výške 20 % menovitej hodnoty záväzku, t.j. suma 1 200 eur.
Záväzok bol po splatnosti viac ako 360 dní a menej ako 720 dní. Záväzky
prevzaté NV spoločnosť B neuhradila ani do 31.12.2021. Akým spôsobom upraví
základ dane za rok 2021 vkladateľ aj prijímateľ NV, ktorého súčasťou sú aj
neuhradené záväzky viažuce sa k daňovým výdavkom?
Odpoveď:
Vkladateľ NV zníži v daňovom priznaní za rok 2021 (v zdaňovacom období splatenia
vkladu) základ dane o sumu 1 200 eur na riadku 290 tlačiva daňového priznania.
Prijímateľ NV v daňovom priznaní za rok 2021 vykáže neuhradený záväzok ako
položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia na r.180 tlačiva daňového priznania vo
výške 50 % menovitej hodnoty záväzku, t.j. suma 3 000 eur, pretože záväzok je
viac ako 720 a menej ako 1 080 dní po splatnosti.

Otázka č.4: Opravné položky k pohľadávkam pri NV v reálnych hodnotách
Môže prijímateľ NV k pohľadávkam nadobudnutých nepeňažným vkladom oceneným v
reálnej hodnote uznať za daňový výdavok opravné položky k nepremlčaným
rizikovým pohľadávkam zahrnutým do zdaniteľných príjmov po uplynutí určenej
lehoty splatnosti uvedenej v §20 ods.14 zákona o dani z príjmov?
Odpoveď:
Nie, pretože opravné položky podľa §20 ods.14 zákona o dani z príjmov sú uznaným
daňovým výdavkom len ak ide o nepremlčané pohľadávky v menovitej hodnote,
zahrnuté do zdaniteľných príjmov po splnení ostatných podmienok uvedených v §20
ods.14 zákona o dani z príjmov. Pohľadávky nadobudnuté nepeňažným vkladom podľa
§17b zákona o dani z príjmov sa oceňujú reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť
vyššia ako je ich menovitá hodnota. Rovnako nie sú uznaným daňovým výdavkom
opravné položky k pohľadávkam podľa §20 ods.10 zákona o dani z príjmov.

Otázka č.5: Zdaňovacie obdobie pri nepeňažnom vklade
Spoločnosť vložila nehnuteľnosť do základného imania v máji 2021. Dochádza z
tohto titulu k zmene zdaňovacieho obdobia v priebehu roka?
Odpoveď:
Nie, v danom prípade nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia, vkladateľ aj
prijímateľ NV podajú daňové priznanie za predpokladu zdaňovacieho obdobia
kalendárny rok v lehote do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (do
31.3.2022 za rok 2021). Uvedené platí aj v prípade ak sa upravuje základ dane v
reálnych hodnotách, aj v pôvodných cenách.

Otázka č.6: Nepeňažný vklad obce do ZI dcérskej spoločnosti
Má povinnosť upravovať základ dane podľa §17b resp. §17d zákona o dani z
príjmov aj obec v postavení vkladateľa NV do obchodnej spoločnosti, hoci je pre
účely zákona o dani z príjmov považovaná za neziskovú organizáciu ?
Odpoveď:
Áno, aj na tento prípad sa vzťahuje povinnosť úpravy základu dane podľa §17b,
resp. §17d zákona o dani z príjmov, pretože NV obce do obchodnej spoločnosti nie
je činnosťou oslobodenou od dane, ktorá by súvisela so základnou činnosťou obce.