Účtovanie vyplatenia vyrovnacieho podielu komplementárovi

Otázka:

Komanditná spoločnosť vyplatí vyrovnací podiel odstupujúcemu komplementárovi
(právnickej osobe), pričom komplementár nevložil vklad do základného imania ani
do vlastného imania. V spoločenskej zmluve je dohodnuté, že komplementár má
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri zániku účasti v spoločnosti a tiež
jeho percentuálnu výšku. Spoločnosť sa pýta, ako má vyrovnací podiel, ktorý
vypláca komplementárovi zaúčtovať a v prípade, ak bude takýto podiel účtovaný na
MD 568/DAL 252, či bude pre spoločnosť daňovým výdavkom.

 

Odpoveď:

Vyrovnací podiel je podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka definovaný ako právo
na vyplatenie podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Ustanovenia
týkajúce sa komanditnej spoločnosti sú v § 93 až 104 cit. zákona. Komanditná
spoločnosť je zmiešanou spoločnosťou, ktorá je tvorená komanditistami a
komplementármi, pričom komanditisti sú povinní poskytnúť spoločnosti vklady, kým
komplementári túto povinnosť nemajú. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch
účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy
účtovania“) upravuje v § 25 ods. 4 písm. b) účtovanie vyrovnacieho podielu v
účtovnej jednotke, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Nárok na
vyrovnací podiel sa účtuje ako záväzok voči spoločníkovi so súvzťažným zápisom
na ťarchu účtu 252 – Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (MD 252/DAL 361,
365). Vzhľadom k tomu, že Obchodný zákonník v ustanoveniach, ktoré sa týkajú
komanditnej spoločnosti, príp. verejnej obchodnej spoločnosti, neupravuje
možnosť nadobúdať vlastné obchodné podiely, nie je možné podľa § 25 ods. 4 písm.
b) postupov účtovania postupovať pri účtovaní vyrovnacieho podielu v komanditnej
spoločnosti. Vo svojom podaní uvádzate, že výška vyrovnacieho podielu je určená
percentuálnou výškou z účtovnej závierky, čo je v súlade s § 61 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa výška vyrovnacieho podielu určí na
základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie
predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v
spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Z dostupného komentára k
Obchodnému zákonníku vyplýva, že základom pre výpočet vyrovnacieho podielu
určeného na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky, je čisté obchodné
imanie spoločnosti. Preto podľa nášho názoru by mal byť záväzok spoločnosti na
vyplatenie vyrovnacieho podielu komplementárovi uhrádzaný z vlastných zdrojov
spoločnosti, účtovaný súvahovo, tzn. nemal by byť súčasťou výsledku
hospodárenia. Uvedené stanovisko platí za predpokladu, že komplementár má v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka nárok na vyrovnací podiel.