Vykázanie základu dane podniku zahraničnej osoby

Otázka

Zahraničná fyzická osoba (Ukrajinec) začala v roku 2018 podnikať na Slovensku
ako "podnik zahraničnej osoby". Tento daňovník bol povinný v roku 2018 účtovať v
podvojnom účtovníctve ako fyzická osoba zapísaná v Obchodnom registri. Keďže o
tejto povinnosti nevedel, za rok 2018 podal daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby typ B a uplatnil výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10
ZDP. Je daňovník povinný podať daňové priznanie, v ktorom vyčísli základ dane
podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, t. j. z výsledku hospodárenia z vedeného
podvojného účtovníctva?

Odpoveď zo dňa 30.5.2019

V zmysle § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu v nadväznosti na § 1 ods. 2 zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
účtovníctve“) sa za účtovnú jednotku považuje aj zahraničná osoba, ak na území
Slovenskej republiky podniká alebo vykonáva inú činnosť podľa osobitných
predpisov. Zákon o účtovníctve pri zahraničnej osobe odkazuje na § 21 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej
republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území

Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej
republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej
zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v
obchodnom registri. Ďalej je v § 21 ods. 6 Obchodného zákonníka ustanovené, na
ktoré fyzické osoby sa zápis do obchodného registra nevzťahuje. Podľa § 36
Obchodného zákonníka podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave
podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého
obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Za predpokladu, že fyzická osoba - Ukrajinec podniká na území Slovenskej
republiky ako „podnik zahraničnej osoby“, pričom je zapísaná v obchodnom
registri, považuje sa v nadväznosti na § 1 zákona o účtovníctve za účtovnú
jednotku, ktorá je povinná viesť podvojné účtovníctvo. Ustanovenie § 4 ods. 1
zákona o účtovníctve upravuje dobu vedenia účtovníctva, pričom pre fyzickú osobu
ustanovuje viesť účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú
samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely základu dane z príjmov.
Fyzická osoba – zahraničná osoba je povinná v nadväznosti na ustanovenia

Obchodného zákonníka tieto výdavky preukazovať prostredníctvom podvojného
účtovníctva, preto je povinná viesť podvojné účtovníctvo po dobu, počas ktorej
podniká na území Slovenskej republiky. V predmetnom prípade fyzická osoba
(zahraničná osoba) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve,
čím sa dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona o
účtovníctve. Za tento správny delikt daňový úrad účtovnej jednotke uloží pokutu
podľa § 38 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve.

V zmysle § 11 ods. 2 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná
zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne, pričom v denníku sa v
súlade s § 12 ods. 1 zákona o účtovníctve usporadúvajú zápisy chronologicky;
denníkom sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom
období.

Podľa § 12 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovné prípady, o ktorých sa účtuje v
denníku, musia byť zaúčtované v hlavnej knihe. Hlavná kniha v zmysle § 12 ods. 2
zákona o účtovníctve zahŕňa okrem iného aj súhrnné obraty strany Má dať a strany
Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac. Vzhľadom na uvedené
povinnosti účtovnej jednotky máme za to, že podvojné účtovníctvo za účtovné
obdobie 2018 nie je možné viesť spätne v roku 2019.

Podľa § 6 ods. 14 ZDP ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné
zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP, nemôže ich
po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie
zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

ZDP neumožňuje daňovníkovi po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za
príslušné zdaňovacie obdobie prostredníctvom dodatočného daňového priznania
zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov z percentuálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10
ZDP na preukázateľné výdavky, a to ani vtedy, ak mal daňovník v súlade so
zákonom o účtovníctve povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP sa u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6
ods. 10 ZDP vychádza pri zisťovaní základu dane z rozdielu medzi príjmami a
výdavkami. Keďže zákon o účtovníctve neumožňuje spätne účtovať v sústave
podvojného účtovníctva, nemôže daňovník, ktorý mal, ale neviedol podvojné
účtovníctvo, pri zisťovaní základu dane resp. daňovej straty vychádzať z
hospodárskeho výsledku. Znamená to, že ak daňovník viedol evidenciu podľa § 6
ods. 10 ZDP napriek tomu, že v súlade so zákonom o účtovníctve mal účtovať v
sústave podvojného účtovníctva, vychádza v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) ZDP pri
zisťovaní základu dane z rozdielu medzi príjmami a výdavkami s tým, že ZDP
neukladá daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane vyčíslenej podľa § 17 ods. 1
ZDP z dôvodu porušenia zákona o účtovníctve a neúčtovania v sústave podvojného
účtovníctva.