1419

Cestovné náhrady podnikateľa a SZČO
Podnikateľ a SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z
príjmov) si môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov do daňových
výdavkov uplatniť výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s činnosťou
vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva,
najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných
náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a
nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si
daňovník nemôže zahrnúť vreckové.

Výška stravného bola od 1.7.2019 do 30.4.2022 stanovená Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 Z. z. nasledovne:
* 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
* 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
* 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1.5.2022 do 31.8.2022 bola výška stravného stanovená Opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 116/2022 takto:

* 6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
* 9 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
* 13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1.9.2022 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 281/2022 takto:
* 6,40 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
* 9,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
* 14,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1.1.2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 432/2022 takto:
* 6,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
* 10,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
* 15,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

S účinnosťou od 1.6.2023 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 171/2023 takto:
* 7,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
* 10,90 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
* 16,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných
pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
Výdavky na stravovanie podnikateľa pri pracovnej ceste nie je potrebné
preukazovať účtovnými dokladmi o nákupe stravy.

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý
daňovník preukáže dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v
zahraničí. Musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktorého prevádzkovateľ je držiteľom
živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom
podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok
(náklad) vyplýva zo zákona o cestovných náhradách a aj zo zákona o dani z
príjmov.
Znamená to, že zaplatené nájomné za prenájom nehnuteľnosti, ktorú daňovník
používa na bývanie v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je
miesto, v ktorom je táto činnosť pravidelne vykonávaná, pričom prenajímateľ
neposkytuje ubytovacie služby, nie je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo
obdobného oprávnenia na poskytovanie ubytovacích služieb a príjmy z prenájmu
zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, nie je daňovým výdavkom daňovníka.

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do
obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky (náklady) buď
1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase
ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o
cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa
zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť iba v prípade, ak daňovník
nemal predmetné vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach, alebo
2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu
pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu
najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci
príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Od 1.6.2019 do 30.4.2022 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy
stanovená Opatrením MPSVaR č. 143/2019 Z. z. pre jednostopové vozidlá a
trojkolky vo výške 0,053 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške
0,193 eura.
Od 1.5.2022 do 31.8.2022 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy
stanovená Opatrením MPSVaR č. 117/2022 Z. z. pre jednostopové vozidlá a
trojkolky vo výške 0,059 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške
0,213 eura.
Od 1.9.2022 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením
MPSVaR č. 282/2022 Z. z. pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,063
eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,227 eura.

Ak daňovník na cestovanie využije prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo,
výdavky na spotrebu PHL uplatňuje do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm.
l) zákona o dani z príjmov, pričom si môže vybrať jeden z 3 spôsobov
uplatňovania daňových výdavkov, a to
1. výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v
nadväznosti na počet ubehnutých km
2. výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky
vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel
3. výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového
preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie

FAQ

Otázka č. 1- Stravné pri pracovnej ceste u podnikateľa
Podnikateľ má miesto podnikania Trenčín. Dňa 23.2.2022 bol na pracovnej ceste za
svojim obchodným partnerom v Bratislave. Pracovná cesta trvala 8 hodín. Môže si
do výdavkov uplatniť „diety“?
Odpoveď
Áno, na stravovanie v rámci pracovnej cesty si môže uplatniť do daňových
výdavkov stravné v sume 5,10 eur. Tento výdavok na stravovanie nie je povinný
preukázať dokladom o nákupe stravy.

Otázka č. 2- Stravné a vreckové pri pracovnej ceste v zahraničí
Podnikateľ bol v marci 2022 na týždňovej pracovnej ceste v Nemecku. Môže si
uplatniť do daňových výdavkov stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej
ceste?
Odpoveď
Do daňových výdavkov si môže uplatniť výdavky na stravovanie v sume základnej
sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň, ak
zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v kalendárnom dni viac ako 12
hodín. Vreckové nie je daňovým výdavkom podnikateľa.

Otázka č. 3 - Výdavky na ubytovanie
Podnikateľ si na pracovnej ceste zabezpečil ubytovanie v prenajatom súkromnom
byte. Za prenájom bytu zaplatil 600 eur. Môže si tento výdavok zahrnúť do
daňových výdavkov ako výdavok na ubytovanie?
Odpoveď
Nie, nakoľko sa nejedná o ubytovacie zariadenie prevádzkované na základe
živnostenského alebo iného oprávnenia na podnikanie.

Otázka č. 4 - Výpočet výdavkov na cestovanie pri použití vlastného motorového
vozidla
Podnikateľ vykonal pracovnú cestu z Banskej Bystrice do Bratislavy. Na
cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré mal v rokoch 2016 až
2020 zaradené do obchodného majetku. Toto vozidlo v novembri 2020 vyradil z
obchodného majetku. Spotreba PHL podľa osvedčenia o evidencii vozidla je 7,5
l/100 km. Na pracovnej ceste prešiel celkom 480 km. Podľa dokladu o nákupe PHL
zaplatil za 1 liter benzínu 1,50 eura. Ako vypočíta výdavky na spotrebu PHL?
Odpoveď
Ak sa daňovník rozhodol uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na cestovanie,
potom do daňových výdavkov si môže zahrnúť výdavky na spotrebované PHL vo výške
54 € [(480x7,5):100= 36 litrov x 1,5 = 54 eur]. Nakoľko podnikateľ využil na
cestovanie motorové vozidlo, ktoré mal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
zaradené v obchodnom majetku, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady
za každý jeden km jazdy.

Otázka č. 5 – uplatnenie sadzby základnej náhrady po vyradení vozidla z
obchodného majetku
Daňovník pri svojej podnikateľskej činnosti používa vlastné motorové vozidlo
nezaradené do obchodného majetku. Vozidlo bolo do konca roku 2020 zaradené do
obchodného majetku, z ktorého daňovník uplatňoval daňové odpisy. V roku
2021 daňovník vozidlo vyradil z obchodného majetku a preradil do osobného
užívania. Naďalej ho však využíva na cestovanie v súvislosti s podnikaním. Môže
si uplatniť po vyradí vozidla z obchodného majetku aj sadzbu základnej náhrady
za každý jeden km jazdy?
Odpoveď
Keďže bolo vozidlo zaradené v obchodnom majetku v predchádzajúcich
rokoch, daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady za
každý jeden km jazdy.

Otázka č. 6 – uplatnenie výdavkov vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z
celkového preukázaného nákupu pohonných látok
Daňovník používa v súvislosti s podnikaním osobný automobil nezaradený
v obchodnom majetku, nevedie evidenciu o použití motorového vozidla v súvislosti
s podnikaním a rozhodne sa uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL. V akej
výške môže tieto paušálne výdavky uplatniť?
Odpoveď
Ak daňovník nevedie evidenciu jázd v súvislosti s podnikaním, môže uplatniť
paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu
pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri tomto spôsobe preukazovania
spotreby PHL je povinný preukázať stav tachometra na začiatku a na konci
príslušného zdaňovacieho obdobia, na základe ktorého zistí počet najazdených
kilometrov a je povinný preukázať celkový nákup pohonných látok dokladmi o
nákupe. Do daňových výdavkov sa uzná iba tá suma nákupu PHL, ktorá zodpovedá
primeranému počtu najazdených kilometrov. Pri uplatňovaní spotreby PHL formou
paušálnych výdavkov daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady
za každý jeden km jazdy.

Otázka č. 7 - výpočet paušálnych výdavkov na spotrebu PHL
Daňovník najazdí podľa stavu tachometra na začiatku a na konci roka celkom 6 500
km. Pohonné hmoty nakúpi podľa bločkov z ERP v celkovej hodnote 682 eur. Akú
sumu si môže zahrnúť do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak
vozidlo nemá zaradené v obchodnom majetku?
Odpoveď
Daňovník si môže uplatniť sumu do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu
PHL , t. j. najviac 341 eur.

Otázka č. 8 - použitie vypožičaného vozidla
Podnikateľ vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia použil na
pracovnú cestu osobné motorové vozidlo vypožičané od svojho otca. Môže si do
daňových výdavkov uplatniť základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?
Odpoveď
Nakoľko daňovník nepoužil na pracovnej ceste vlastné osobné motorové vozidlo,
ale osobné motorové vozidlo vypožičané, nevzniká mu nárok na uplatnenie
základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.

Otázka č. 9 - uplatnenie základnej náhrady pri používaní motorového vozidla
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Obidvaja manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť a obidvaja manželia využívajú
na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného
majetku, ktoré patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Môžu si
obidvaja manželia uplatňovať základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, ak
sa rozhodnú uplatňovať skutočné preukázané výdavky na cestovanie?
Odpoveď
Keďže pri osobnom motorovom vozidle patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je vlastníkom rovnako manžel, ako aj manželka, obidvaja spĺňajú
podmienku vlastníctva tohto vozidla a obidvaja si môžu uplatniť základnú náhradu
za každý kilometer jazdy v súvislosti s pracovnou cestou, ak preukazujú skutočné
výdavky na cestovanie.

Otázka č. 10 - určenie zdaňovacieho obdobia pre cestovné náhrady
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť a účtujúci v sústave jednoduchého
účtovníctva uskutočňoval v roku 2021 pracovné cesty. Cestovné náhrady si však
vyplatil až v roku 2022, pričom tieto cestovné náhrady nezaúčtoval v roku
2021 do daňových výdavkov. Môžu byť výdavky zaúčtované v roku 2022 vynaložené na
pracovné cesty v roku 2021 daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2022?
Odpoveď
Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov základom dane je rozdiel, o ktorý
zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období. To znamená, že všetky daňové výdavky vzniknuté v príslušnom zdaňovacom
období musia byť zaúčtované alebo zaevidované v daňovej evidencii daňovníka v
tomto zdaňovacom období, aby bol správne určený základ dane daňovníka. Výdavky
vzniknuté v súvislosti s tzv. pracovnými cestami daňovníka musia byť zaúčtované
alebo zaevidované v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne vynaložené. Ak
daňovníkovi vznikol výdavok za ubytovanie na pracovnej ceste v roku 2021, ktorý
skutočne uhradil v roku 2021, tento výdavok ovplyvňuje základ dane zdaňovacieho
obdobia 2021. Rovnako aj výdavky vzniknuté v roku 2021 v súvislosti s nákupom
pohonných hmôt v roku 2021 predstavujú výdavky zdaňovacieho obdobia 2021. Ak je
daňovník aj účtovnou jednotkou, je povinný podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002
Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať jednotlivé účtovné
prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Výdavky daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej
činnosti v súvislosti s výkonom jeho činnosti v inom mieste ako je miesto jeho
pravidelného vykonávania činnosti, nemožno stotožňovať s výdavkami na pracovné
cesty zamestnancov, na ktoré im vzniká nárok podľa zákona o cestovných
náhradách, a ktoré sú poskytované v lehote splatnosti podľa zákona o cestovných
náhradách.

Otázka č. 11 - zahraničná pracovná cesta
Daňovník má vydané živnostenské oprávnenie na vedenie cudzieho motorového
vozidla. Môže si uplatňovať do daňových výdavkov stravné pri zahraničnej
pracovnej ceste?
Odpoveď
Daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou
v inom mieste ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva, t.
j. výdavky na tzv. pracovné cesty.
Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník
zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu. U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom
na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného
vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania
činnosti aj miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení.
Ak teda daňovník vykonáva práce v zahraničí v rámci svojich pracovných ciest,
potom výdavky vznikajúce s týmito pracovnými cestami sú daňovými výdavkami podľa
§ 19 ods. 2 písm. e) cit. zákona, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné
dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste,
a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 13 zákona o
cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za
každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej
mene. Stravné je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na 3 časové pásma. Ak
zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného
ustanovenej Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12.12.2012.
Teda stravné sa počíta za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia
Slovenskej republiky.

Otázka č. 12 - používanie motorového vozidla pri nezaplatení dane z motorových
vozidiel
Daňovník s príjmami zo živnosti používal v roku 2022 na pracovné cesty vlastné
osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom v
januári 2023 nezaplatí daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok 2022.
Môže si v zdaňovacom období 2022 uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto
motorového vozidla, keď nebude mať zaplatenú daň z motorových vozidiel za rok
2022?
Odpoveď
Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní
vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku, nie je
podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na
cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania
daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude
daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.