Výdavok na základe dohody o urovnaní
Otázka
Daňovníci uzatvorili dohodu o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Z právneho hľadiska uzatvorením dohody o urovnaní dochádza k zániku
sporných záväzkov (napr. sporný záväzok uhradiť nájomné) a vzniku nového
záväzku, ktorý vyplýva z urovnania. Otázkou je, či:
* peňažné plnenie zaplatené daňovníkom na základe dohody o urovnaní predstavuje
daňový výdavok v zmysle § 19 ZDP,
* posúdenie daňovej uznateľnosti plnenia závisí od toho, aké sporné práva sa
medzi zmluvnými stranami urovnávali,
* má vyplatenie sumy urovnania na účely posúdenia daňovej uznateľnosti vždy
rovnakú povahu (režim) alebo sa bude prihliadať na urovnané záväzky, to
znamená, napr. ak sa strany urovnali ohľadne spornej povinnosti platiť
nájomné, či sa bude suma urovnania na daňové účely považovať za nájomné alebo
ak by sa urovnali ohľadne spornej zmluvnej pokuty, či sa bude suma urovnania
na daňové účely považovať za zmluvnú pokutu.
Odpoveď
Podľa § 585 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť
práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom,
ktorý vyplýva z urovnania.
Dohoda o urovnaní umožňuje, aby sa doterajšie sporné práva (a tým aj sporné
povinnosti, ktoré týmto právam zodpovedajú) zmluvným usporiadaním účastníkov
určili novo a pevne. Podstatou je odstránenie doterajšej právnej neistoty. Táto
neistota môže spočívať napr. v tom, že je sporné, či nastali všetky skutočnosti
potrebné k vzniku práva, alebo naopak, či nenastala skutočnosť, ktorá spôsobila
jeho zánik, alebo sa môže vzťahovať aj na iné sporné skutočnosti, napr. na výšku
pohľadávky a pod. (Zdroj: Poradca 2003, JUDr. Anna Krásnohorská, Občiansky
zákonník – zákon s komentárom).
Z účtovného a daňového hľadiska je potrebné vychádzať zo skutočnosti aké sporné
alebo pochybné práva sa dohodou o urovnaní odstránia. Každý prípad je potrebné
posudzovať osobitne podľa podstaty urovnania.
Ak právna neistota spočíva, napr. v tom, že je sporné, či nastali všetky
skutočnosti potrebné k vzniku práva, resp. povinnosti (záväzku), tak zaúčtovaný
záväzok by nespĺňal definíciu záväzku upravenú v § 2 ods. 4 písm. b) zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Preto je potrebné
stornovať účtovný prípad týkajúci sa vzniku záväzku. Záväzok, ktorý vyplýva
z urovnania a nahrádza pôvodný sporný záväzok, sa zaúčtuje súvzťažne podľa jeho
charakteru s príslušným nákladovým účtom, príp. s účtom majetku.
V prípade, ak je sporná, napr. výška záväzku, je potrebné vychádzať zo
skutočnosti, že účtovný prípad nastal, ale nebol zaúčtovaný v správnej výške. Z
účtovného hľadiska dohodou o urovnaní dochádza k vzniku rozdielu medzi sumou
záväzku zaúčtovanou pri jeho vzniku a sumou záväzku vyplývajúcou z urovnania. O
vzniknutý rozdiel je potrebné upraviť pôvodnú výšku záväzku súvzťažne podľa
charakteru s príslušným nákladovým, resp. výnosovým účtom, príp. je potrebné
upraviť obstarávaciu cenu majetku.
Z pohľadu ZDP peňažné plnenie zaplatené na základe dohody o urovnaní nie je
možné automaticky považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP,
ktorý je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov. Pre uznanie
takéhoto výdavku (nákladu) do daňových výdavkov je potrebné vychádzať zo
skutočnosti, aké sporné práva sa urovnávali medzi zmluvnými stranami dohodou
o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ak by na základe dohody o urovnaní došlo k stornovaniu pôvodného záväzku
a zaúčtovaniu nového záväzku, nový záväzok sa na daňové účely bude posudzovať
podľa jeho charakteru v nadväznosti na § 19 a § 2 písm. i) ZDP. Ak sa dohodou
o urovnaní urovnala, napr. sporná výška ohľadne povinnosti platiť nájomné, na
sumu urovnania sa bude na daňové účely analogicky uplatňovať postup v súlade s §
17 ods. 19 ZDP, tzn. suma urovnania bude súčasťou základu dane až po zaplatení.
Ak sa dohodou o urovnaní urovnala, napr. sporná výška ohľadne zmluvnej pokuty,
na sumu urovnania sa v tomto prípade bude analogicky uplatňovať postup v súlade
s § 21 ods. 2 písm. m) ZDP.