Výdavky pri likvidácii zásob materiálu, polotovarov vlastnej výroby,
nedokončenej výroby a výrobkov
Otázka
Daňový subjekt účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyraďuje:
- zásoby zistené ako technicky alebo morálne zastarané,
- zásoby k neexistujúcemu majetku alebo k už vyradenému majetku, pričom sa môže
jednať o náhradný diel, príslušenstvo alebo špecifický spotrebný materiál
použiteľný výlučne v spojení s neexistujúcim majetkom,
- zásoby nesplňujúce kritériá bezpečnosti, t. j. také, ktorých použitie by bolo
nebezpečné, príp. by bolo v rozpore s legislatívou,
- zásoby, ktoré neplnia svoju funkciu, t. j. zásoby identifikované ako zásoby s
exspirovanou dobou maximálneho použitia,
- prebytočné zásoby súvisiace s prehodnotením obchodných alebo výrobných plánov
spoločnosti.
Ako sa posudzujú výdavky pri likvidácii uvedených zásob (nad limit stanovenej
normy prirodzených úbytkov)?
Odpoveď zo dňa 31.3.2015
V súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu
dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného
účtovníctva z výsledku hospodárenia. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP sa výsledok
hospodárenia pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov
zahrnuté v nesprávnej výške.
Podľa § 21 ods. 2 písm. n) ZDP platného od 1.1.2015 daňovými výdavkami nie sú
výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru:
1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,
2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak
daňovník nepreukáže, že
pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia
tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania
zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný
na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,
3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník
nepreukáže príjem z ich predaja.
Ak z účtovných predpisov vyplynula povinnosť účtovania na ťarchu účtu 549 –
Manká a škody, je výška daňového výdavku limitovaná v § 21 ods. 2 písm. e) ZDP
s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Ak z účtovných predpisov vyplýva
povinnosť účtovať vyradenie zásob na iný účet ako účet 549, napr. na účet 548 –
Ostatné náklady na hospodársku činnosť, nemožno jednoznačne konštatovať, či ide
o daňový výdavok
bez preukázania opodstatnenosti vyradenia a spôsobu ďalšieho nakladania s nimi.
Pri vyradení uvedených zásob je potrebné posudzovať každý dôvod vyradenia
individuálne.
V prvom rade by sa mal daňovník pokúsiť uvedené zásoby predať. Pri predaji zásob
za znížené ceny, aj v prípade vykázania straty z predaja, bude obstarávacia cena
zásob daňovo uznaná. Ďalšou možnosťou je nepotrebné zásoby inak speňažiť, napr.
odovzdaním do zberných surovín, aj v tomto prípade by obstarávacia cena zásob
bola daňovo uznaná. Pre daňové posúdenie zaúčtovaného nákladu je rozhodujúca
legislatívna úprava, ktorá určuje aj spôsob nakladania s majetkom. Ak v
predmetnom prípade, na základe legislatívnej úpravy budú musieť byť nepredané
zásoby vyradené a bezpečne zlikvidované, náklady účtované v súvislosti
s vyradením zásob, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, je možné uznať za
daňový výdavok, ak spĺňajú podmienky daňového výdavku (nákladu) podľa § 2 písm.
i) ZDP.