Výdavky na osobnú potrebu
Daňovými výdavkami nie sú výdavky
* na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka,
* na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka.
Za výdavky na osobnú potrebu daňovníka sa považujú výdavky na nákup civilného
oblečenia, obuvi, dioptrických okuliarov, hodiniek, výdavky na kadernícke a
kozmetické služby, na plastické operácie, stomatologické výkony a pod.
FAQ
Otázka č. 1 - Výdavok na osobnú potrebu
Podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú prevádzku – potraviny. Zakúpil potraviny a
výdavok na nákup tovaru (potravín) zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ
dane. Časť potravín spotreboval on na súkromné účely. Môže si celú sumu výdavkov
na nákup tovaru uplatniť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Výdavky na nákup potravín, ktoré podnikateľ spotreboval na osobnú potrebu,
nemožno zahrnúť do daňových výdavkov.
Otázka č. 2 - Výdavok na nákup dioptrických okuliarov
Podnikateľ si obstaral dioptrické okuliare, ktoré potrebuje pri vykonávaní
podnikateľskej činnosti. Môže si výdavok za tieto okuliare zahrnúť do daňových
výdavkov?
Odpoveď
Nemôže, nakoľko nosenie dioptrických okuliarov nesúvisí s vykonávaním
podnikateľskej činnosti, ale so zhoršením zraku fyzickej osoby a takýto výdavok
sa považuje za výdavok na osobnú potrebu fyzickej osoby.
Otázka č. 3 - Výdavok na ochranu majetku daňovníka
Podnikateľ si dal namontovať na rodinný dom, kde má zriadenú kanceláriu a túto
využíva pri svojej činnosti, bezpečnostný systém v hodnote 4 000 eur.
Nehnuteľnosť nie je zaradená do obchodného majetku. Podnikateľ si hodnotu
bezpečnostného systému uplatnil (formou odpisov) do výdavkov súvisiacich s
podnikaním.
Odpoveď
Podnikateľ nepostupoval správne. Namontovanie bezpečnostného systému slúži na
ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka,
preto nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.
Otázka č. 4 - Výdavok na ošatenie
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a
košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy
svojho zovňajšku. Môže si výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových
výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?
Odpoveď
Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z
Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998,
ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za
pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi
zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo
spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie
obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z
jeho lícnej strany. Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je
možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa
považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu
daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.