Manká a škody
Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov za daňové výdavky sa
nepovažujú manká a škody presahujúce prijaté náhrady. Do základu dane možno teda
zahrnúť manká a škody len do výšky prijatých náhrad. Výnimkou sú škody
nezavinené daňovníkom upravené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov,
ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, a to:
* vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne,
krupobitia, lavíny alebo blesku,
* spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto
skutočnosť potvrdená políciou.

Za manko a škodu sa podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov
nepovažuje
* stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem
úbytkov tovaru určených daňovníkom,
* nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov
hmotným majetkom,
* úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda.

Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie
alebo strata majetku. Za škodu sa nepovažuje poškodenie majetku, ktoré sa dá
odstrániť opravou.
 
FAQ
 
Otázka č. 1 - Škoda na tovare
Fyzická osoba prevádzkuje ako živnosť predajňu mäsa. Môže si uplatniť do
daňových výdavkov hodnotu pokazeného mäsa?
Odpoveď
Hodnota pokazeného mäsa spôsobeného nesprávnym skladovaním alebo nesprávnou
manipuláciou predstavuje pre podnikateľa škodu, ktorá môže byť daňovým výdavkom
iba do výšky prijatej náhrady, a to buď náhrady prijatej od zamestnanca, ak mu
bola škoda zosobnená, alebo náhrady od poisťovne, ak mal podnikateľ zásoby
poistené. Ak teda hodnota vyradeného tovaru z dôvodu škody presiahne sumu
prijatej náhrady, potom podnikateľovi vzniká povinnosť upraviť základ dane o
rozdiel medzi výškou škody (cenou pokazeného mäsa zahrnutou do daňových výdavkov
pri jeho obstaraní) a sumou prijatej náhrady, ak sa jedná o daňovníka účtujúceho
v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo o daňovníka, ktorý vedie daňovú
evidenciu.
 
Otázka č. 2 - Škoda na hmotnom majetku
Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť má v obchodnom majetku zaradený
osobný automobil. Z dôvodu havárie bol podnikateľ nútený tento automobil
zlikvidovať. Môže si zostatkovú cenu automobilu zahrnúť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je daňovým výdavkom
iba do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane, vrátane prijatých
úhrad z predaja vyradeného majetku. Ak teda podnikateľ dosiahne príjem od
poisťovne, prípadne príjem zo zberných surovín, zostatkovú cenu zlikvidovaného
automobilu môže zahrnúť do daňových výdavkov do výšky prijatých náhrad.
 
Otázka č. 3 - Stratné
Podnikateľ prevádzkuje predajňu potravín, v ktorej dochádza k drobným krádežiam
tovaru v regáloch. Preto si vypracoval smernicu, v ktorej ekonomickými
prepočtami stanovil normu stratného, a to na základe úbytkov tovaru v
predchádzajúcich obdobiach, ktorú stanovil v percentách z celkového obratu. Môže
si stratu tovaru vo výške nepresahujúcej stanovenú normu uplatniť v daňových
výdavkoch?
Odpoveď
Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky,
ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú
daňovníkom. To znamená, že ak došlo k odcudzeniu tovaru v hodnote stratného
podľa internej smernice podnikateľa, potom podnikateľovi nevzniká povinnosť
úpravy základu dane o hodnotu odcudzeného tovaru.
 
Otázka č. 4 - Škoda na tovare v dôsledku povodne
Podnikateľ obstaral zásoby tovaru, ktoré mal uložené v sklade. Povodňou došlo k
zatopeniu jeho skladu a k zničeniu tovaru, ktorý musel podnikateľ
zlikvidovať. Je povinný o hodnotu tohto tovaru upraviť základ dane?
Odpoveď
Škoda vzniknutá v dôsledku povodne nezavinená daňovníkom je daňovým výdavkom,
preto daňovníkovi nevzniká žiadna povinnosť úpravy základu dane, ak účtuje v
sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, nakoľko v
daňových výdavkoch už uplatnil výdavok pri obstaraní vyradených zásob.