Účtovanie zmenárenskej činnosti

Otázka

Fyzická osoba má devízovú licenciu a jej podnikateľskou činnosťou je zmenárenská
činnosť. Peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré nakupuje od občanov, následne
vloží na bankový účet, ktorý má zriadený v banke v mene euro. Daňovník sa pýta,
ako má účtovať nákup a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene v sústave
jednoduchého účtovníctva s vplyvom na základ dane a či je možné nákup zaúčtovať
ako položku ovplyvňujúcu základ dane alebo cez priebežné položky.

Odpoveď zo dňa 18.1.2021

Zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Devízový zákon“) upravuje
práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami.

Vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je nákup
peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti alebo predaj peňažných
prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti, je zmenárenská činnosť [§ 2
písm. k) Devízového zákona].

Zákon č. 431/2002 z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o účtovníctve“) a ani opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní,
označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky
účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú
inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z
príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) neupravujú
osobitne spôsob účtovania zmenárenskej činnosti, preto je potrebné vychádzať zo
všeobecných zásad ustanovených v účtovných predpisoch.

Vzhľadom k tomu, že podľa definície zmenárenskej činnosti podľa Devízového
zákona ide o nákup a predaj peňažných prostriedkov, odporúčame účtovať
transakcie s peňažnými prostriedkami obdobne ako nákup a predaj zásob, pričom je
potrebné dodržať zásady oceňovania cudzej meny podľa § 24 zákona o účtovníctve a
§ 21 postupov účtovania.

To znamená:

* nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene sa účtuje obdobne ako nákup zásob
podľa § 11 ods. 1 postupov účtovania s tým rozdielom, že sa prírastok
peňažných prostriedkov neúčtuje v knihe zásob, ale v pokladničnej knihe a
vzhľadom na charakter peňažných prostriedkov nejde o výdavok v členení
„zásoby“ ale o výdavok v členení „ostatné výdavky“;
* predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene (banke alebo iným právnickým a
fyzickým osobám) sa účtuje obdobne ako predaj zásob s podobnými rozdielmi ako
sú uvedené vyššie, tzn. predaj peňažných prostriedkov sa účtuje v
pokladničnej knihe (úbytok) a v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do
základu dane z príjmov v členení „ostatné príjmy“.

Zároveň pri nákupe a predaji cudzej meny musia byť dodržané zásady oceňovania
cudzej meny podľa § 21 postupov účtovania.

Priebežné položky slúžia najmä na zachytenie pohybov peňažných prostriedkov v
prípadoch, keď nie sú v momente úbytku alebo prírastku peňažných prostriedkov k
dispozícii účtovné doklady, preto účtovanie nákupu a predaja cudzej meny v rámci
zmenárenskej činnosti len cez priebežné položky podľa § 4 ods. 3 postupov
účtovania nie je vhodné.

Na záver pripomíname, že v zmysle § 21 ods. 4 postupov účtovania sa ku dňu, ku
ktorému sa zostavuje účtovná závierka, cudzia mena v hotovosti a na účtoch v
bankách prepočíta na eurá referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa
zostavuje účtovná závierka, pričom kurzové rozdiely z prepočtu sa účtujú podľa §
4 ods. 4 postupov účtovania.