Nepeňažný príjem
Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné,
nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo
pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od
zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 zákona
o dani z príjmov).
Príjmom zamestnanca je okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie poskytnuté
zamestnávateľom. Ide napr. o poskytnutie pôžičky s úrokom nižším alebo
žiadnym, uzatvorenie a uhradenie poistnej sumy životnej poistky, zaplatenie
nájomného za zamestnanca, poskytnutie vozidla zamestnávateľa na súkromné
používanie bez úhrady nákladov, a pod.
 

FAQ

Otázka č. 1 - Vianočné kolekcie
Zamestnávateľ poskytol pri príležitosti Vianoc svojim zamestnancom zo sociálneho
fondu vianočné balíčky. Je potrebné tento príjem zdaniť?
Odpoveď
V tomto prípade ide o nepeňažný zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorého hodnotu
zamestnávateľ zdaní preddavkom na daň v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca v
mesiaci poskytnutia takéhoto nepeňažného plnenia.

Otázka č. 2  - Preplatenie očkovacej látky
Zamestnávateľ zaplatil za zamestnanca očkovaciu látku proti chrípke. Má
zamestnávateľ hodnotu vakcíny zdaniť?
Odpoveď
Nakoľko zamestnávateľ dobrovoľne preplatil očkovaciu látku proti chrípke, ide o
nepeňažný a zdaniteľný príjem, jeho hodnotu zahrnie zamestnávateľ do úhrnu
zdaniteľných príjmov zamestnanca v mesiaci, v ktorom vakcínu uhradil.   
 
Otázka č. 3 - Zaplatenie úrazového poistenia za zamestnanca 
Na základe kolektívnej zmluvy platí naša firma úrazové poistenie v Union
poisťovni za zamestnancov. Výška ročného poistného je rozdielna v závislosti od
pracovnej pozície zamestnanca. Poistné plnenie vzniká len v prípade smrti úrazom
a trvalých následkov úrazu. Je výška poistného, ktorú platí zamestnávateľ za
zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý musíme zamestnancovi zdaniť? Ak áno, ako
postupovať v prípade, keď zamestnanec skončí v priebehu roka pracovný pomer a
poistné zanikne?
Odpoveď
Platenie poistného na úrazové poistenie za svojich zamestnancov komerčnej
poisťovni je nepeňažným príjmom zamestnanca v čase plnenia (zaplatenia poistného
zamestnávateľom), ktorý sa zdaní v úhrne ich príjmov v súlade s § 35 zákona o
dani z príjmov. Pri uzatváraní poistnej zmluvy oprávnená osoba, t.j. zamestnanec
určený zamestnávateľom, ktorému má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie
v prípade splnenia podmienky trvania pracovnoprávneho vzťahu znáša určité
riziká, že v prípade porušenia podmienky nedostane plnenie. Tzn. že ak
zamestnanec ukončí pracovný pomer v spoločnosti pred dňom uplynutia poistnej
doby, poistná zmluva zanikne ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu, t.j.
zamestnancovi nie je vyplatená žiadna suma poistného plnenia, poistné plnenie je
vrátené zamestnávateľovi. Nepeňažný príjem, ktorý bol zdanený v čase plnenia -
uhradenia poistnej sumy sa po porušení podmienky daňovo neupravuje.
 
Otázka č. 4 - Zaplatenie poistenia zodpovednosti za škodu za zamestnanca 
V praxi sa stretávame s poistnými zmluvami, ktorých predmetom poistenia je
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi štatutárnych orgánov
spoločnosti (t.j. členovia predstavenstva, dozornej rady, prípadne riaditeľov).
Poistnú zmluvu uzatvára zamestnávateľ, ktorý zároveň platí poistné. Podľa zmluvy
sú poistení všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva, dozornej
rady, riaditelia. Naša otázka znie, ako postupovať v takomto prípade, kde nie sú
presne vymedzené osoby, ktorých sa poistenie týka a nie je možné určiť podiel
naturálneho príjmu jednotlivým osobám.
Odpoveď
Ak zamestnávateľ dobrovoľne uzatvoril poistné zmluvy, ktorých predmetom
poistenia je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi štatutárnych
orgánov spoločnosti pričom príslušnú sumu poistného zaplatí za neho (člen má
možnosť sám uzatvoriť s poisťovňou poistnú zmluvu), nejde o platenie poistenia,
ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitných predpisov,
ale sa považuje za platenie poistného na komerčnom základe a je predmetom dane z
príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov v
súvislosti s výkonom jeho závislej činnosti, ktoré sa zdaní v zmysle § 35 ods. 1
v úhrne zdaniteľných príjmov členov štatutárnych orgánov v mesiaci, kedy bolo
takéto komerčné poistné za nich zaplatené, resp. sa toto nepeňažné plnenie
vysporiada najneskôr do vykonania ročného zúčtovania alebo podania daňového
priznania. Spoločnosť predsa vie určiť, kto bol v zdaňovacom období riaditeľom
spoločnosti, členom predstavenstva, dozornej rady.

Otázka č. 5 - Nepeňažný príjem lekára (poplatky zamestnávateľa na predatestačnú
prípravu)
Za účelom získavania odbornej spôsobilosti lekárov, tzv. atestácie, ktorej
právny rámec je upravený v zákone č. 296/2010 Z. z., musí lekár absolvovať
predatestačnú prípravu, ktorá v sebe zahŕňa aj stáže na špecializovaných
pracoviskách. Náklady na tieto stáže, poplatky špecializovanému pracovisku,
ubytovanie, atď. uhrádza zamestnávateľ –zdravotnícke zariadenie, ktorého je
lekár zamestnancom.
V súvislosti s týmto vzdelávaním máme otázku či nepeňažný príjem, ktorý
uvedenými plneniami zamestnávateľa vzniká lekárovi, je oslobodený od dane podľa
§ 5 ods. 7 písm. a) ZDP.
Odpoveď
V súlade s § 5 ods. 7 písm. a) ZDP sú od dane oslobodené príjmy poskytnuté ako
suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s
činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Podmienkou pre oslobodenie od dane
u zamestnanca je, aby získanie odbornej spôsobilosti lekára súviselo s činnosťou
alebo s podnikaním zamestnávateľa. V uvedenom prípade, za predpokladu, že
vzdelávanie zamestnanca súvisí s podnikaním zamestnávateľa, je tento nepeňažný
príjem oslobodený od dane.

Otázka č. 6 - poskytnutie pôžičky zamestnancovi
Ako má postupovať zamestnávateľ v prípade poskytnutia bezúročnej pôžičky zo
sociálneho fondu vo výške 3000 eur, ak táto má byť splatená do 15. mesiacov.
Zdaňujú sa úroky /zvýhodnenie oproti komerčnej banke/ zistené v bežných bankách
a vypočítaná výška je pripočítaná do zdaniteľného príjmu?
Odpoveď
Ak zamestnancovi poskytnete pôžičku bez ohľadu na zdroj krytia, nepeňažným
zdaniteľným príjmom pre neho je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z
pôžičky uhradiť, t.j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp.
žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky
podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel. Takéto
zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov v úhrne
zdaniteľných príjmov v mesiaci poskytnutia pôžičky.

Otázka č. 7 - Poskytnutie poradenských služieb zamestnancovi
Spoločnosť pre svojich zamestnancov zabezpečí hot - line poradenstvo v oblasti
právnej, finančnej, psychologickej a pod. Odmena za danú službu je fakturovaná
dodávateľom mesačne formou dohodnutého paušálu. V cene paušálu je zahrnuté
telefonické poradenstvo a osobné stretnutia s odborníkom na danú oblasť(ďalej
len „poradenstvo“). Poradenstvo pre zamestnancov je poskytované v dohodnutom
čase, pričom zamestnávateľ nemá informáciu o tom, ktorý zamestnanec poradenské
služby využije. Je možné považovať hodnotu poskytnutého poradenstva
zamestnancovi  podľa zákona o dani z príjmov za príjem oslobodený od dane a či
možno fakturovanú odmenu za dané poradenstvo považovať za daňový výdavok
(náklad) zamestnávateľa.
Odpoveď
Za predpokladu, že zamestnávateľ zamestnancovi poskytne poradenstvo, ktoré
nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ale ide o poradenstvo
súvisiace s osobnou potrebou zamestnancov, ide o poskytnutie zdaniteľného
nepeňažného plnenia. Zamestnávateľ takýto nepeňažný príjem ocení cenou bežne
používanou v mieste a v čase plnenia, napr. v poradenských spoločnostiach zistí,
za akú cenu poskytujú takéto poradenstvo občanom a túto cenu zamestnávateľ
použije na ocenenie nepeňažného plnenia.