Zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody
Ak sa vyraďuje hmotný majetok a nehmotný majetok z dôvodu škody, podľa § 19 ods.
3 písm. d) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom daňová zostatková cena
tohto majetku, avšak len do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane
vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Výnimkou je vyradenie
majetku z dôvodu nezavinenej škody, spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym
páchateľom ( § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov], kedy je zostatková
cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom v plnej výške.
Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou je pri
zistení základu dane podľa charakteru položkou znižujúcou alebo zvyšujúcou
výsledok hospodárenia.
FAQ
Otázka č.1 – Vyradenie poisteného majetku z dôvodu totálnej škody
Zamestnanec spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je
podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru je
automobil nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto
vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale je odhlásený z
evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo
výške 15 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová
zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola 16 500 €.
Odpoveď
Ako vyplýva z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov spoločnosť si v tomto
prípade môže uplatniť zostatkovú cenu ako daňový výdavok len do výšky prijatej
náhrad, t.j. do výšky 15 000 €. Spoločnosť teda pri zistení základu dane
pripočíta k výsledku hospodárenia rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a
náhradou od poisťovne vo výške 3 000 € (18 000 – 15 000 €). Rozdiel medzi
daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 500 € (18 000
– 16 500) bude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia na riadku 290 daňového
priznania.
Otázka č.2 – Vyradenie nepoisteného hmotného majetku z dôvodu škody
Spoločnosť kúpila v januári 2021 merací prístroj v obstarávacej cene 11 000 €.
Počas silnej búrky na budove pretiekla strecha, pričom voda poškodila
prístroj tak, že bol neopraviteľný. V dôsledku škody došlo v júni 2022 k
vyradeniu prístroja z majetku spoločnosti. Prístroj bol odpisovaný rovnomerne a
jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2022 bola vo výške 8 250 €. Účtovná
zostatková cena bola vo výške 7 105 €. Merací prístroj nebol poistený.
Odpoveď
Pretože nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, nie je možné v danom prípade
zostatkovú cenu meracieho prístroja zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške
podľa § 19 ods.3 písm. g ) zákona o dani z príjmov. V tomto prípade bude
spoločnosť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z
príjmov, podľa ktorého možno zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu
majetku vyradeného z dôvody škody len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných
do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku.
Keďže merací prístroj nebol poistený a spoločnosť nemá príjem z náhrady, daňová
zostatková cena prístroja vyradeného z dôvodu škody nie je uznaným daňovým
výdavkom. Škoda zaúčtovaná vo výsledku hospodárenia (účet 549) vo výške
účtovnej zostatkovej ceny 7 105 € je pri zistení základu dane v plnej výške
položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. O rozdiel medzi daňovou a účtovnou
zostatkovou cenou sa v tomto prípade základ dane neupravuje.
Otázka č.3 - Zostatková cena nepoisteného hmotného majetku vyradeného z dôvodu
škody a predaného na náhradné diely
Zamestnanec spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol
podľa vyjadrenia autoservisu neopraviteľný. Autoservis však kúpil automobil za
cenu vyzískaných náhradných dielov za 3 000 €. Automobil nebol poistený.
Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 21 600 €, daňová zostatková cena
pri vyradení bola 16 200 € a účtovná zostatková cena bola 17 280 €.
Odpoveď
Nakoľko ide o škodu, pri posúdení zostatkovej ceny sa bude vychádzať z § 19
ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením je daňová
zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody uznaná do daňových
výdavkov len do výšky náhrady vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného
majetku.
V tomto prípade spoločnosť neobdrží žiadnu náhradu, ale má príjem z predaja
vyradeného majetku. Zostatková cena bude teda uznaným daňovým výdavkom vo výške
dosiahnutého výnosu v sume 3 000 €. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a
dosiahnutým výnosom vo výške 13 200 € (16 200 – 3 000) je pri zistení základu
dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Pripočítateľnou položkou k
výsledku hospodárenia je aj rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou (17 280 €)
a daňovou zostatkovou cenou (16 200 €) v sume 1 080 €.
Otázka č.4 - Zostatková cena poisteného hmotného majetku vyradeného z dôvodu
škody a predaného na náhradné diely
Zamestnanec spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je
podľa vyjadrenia autoservisu neopraviteľný. Autoservis však kúpil automobil za
cenu vyzískaných náhradných dielov za 3 000 €. Automobil bol poistený a
poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena havarovaného
automobilu bola 21 600 €, daňová zostatková cena pri vyradení bola 16 200 € a
účtovná zostatková cena bola 17 280 €.
Odpoveď
Ako vyplýva z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov, spoločnosť si v
tomto prípade môže uplatniť zostatkovú cenu ako daňový výdavok do výšky
prijatej náhrady ( 15 000 €) vrátane prijatej úhrady z predaja vyradeného
majetku (3 000 €). Keďže zaúčtovaný príjem zahrnutý do základu dane (18 000 €)
prevyšuje daňovú zostatkovú cenu (16 200 €), zostatková cena majetku vyradeného
z dôvodu škody je daňovým výdavkom v plnej výške. Zaúčtovaná škoda (účet 549) je
však v sume vyššej ako je daňová zostatková cena uznaná do daňových výdavkov,
preto pri zistení základu dane rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a
daňovou zostatkovou cenou vo výške 1 080 € (17 280 – 16 200) bude položkou
zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
Otázka č.5 – Vyradenie nepoisteného majetku z dôvodu zavinenej a nezavinenej
škody
Spoločnosť utrpela dve škody na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvodu
neopraviteľnosti vyradiť z majetku. V jednom prípade povodeň zničila
nepoistený automobil a v druhom prípade zamestnanec neodborným zásahom zničil
nepoistený stroj. Účtovná zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola
vo výške 7 000 €, daňová zostatková cena vo výške 9 000 €. Vyradený stroj mal
účtovnú zostatkovú cenu 1 200 € a daňovú zostatkovú cenu vo výške 1 000 €.
Spoločnosť uplatnila voči zamestnancovi náhradu škody vo výške 300 €.
Odpoveď
Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je daňová zostatková
cena daňovým výdavkom v plnej výške (9 000 €) podľa § 19 ods. 3 písm. g)
zákona o dani z príjmov aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od
poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome). Keďže do výsledku
hospodárenia (účet 549) je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 7 000 €,
rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 2
000 € je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou k výsledku
hospodárenia .
V prípade nepoisteného stroja nejde o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, preto
nie je možné v danom prípade daňovú zostatkovú cenu stroja zahrnúť do daňovo
uznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade bude spoločnosť vychádzať z §
19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov a do daňových výdavkov zahrnie
zostatkovú cenu stroja (1 000 €) vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej
náhrady od zamestnanca, t.j. do výšky 300 €. Rozdiel v sume 700 € (1 000 - 300
) povýšený o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou
cenou v sume 200 € (1 200 – 1 000) je pripočítateľnou položkou k výsledku
hospodárenia.
Otázka č.6 – Škoda spôsobená neznámym páchateľom potvrdená políciou v
nasledujúcom zdaňovacom období
Spoločnosť v januári 2022 kúpila osobný automobil v obstarávacej cene 28 000 €.
V júli 2022 došlo ku krádeži automobilu. Automobil bol poistený a poisťovňa
vyplatila v septembri 2022 náhradu škody vo výške 23 000 €. Skutočnosť, že
páchateľ je neznámy, potvrdila až v roku 2023. Daňová zostatková cena
automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 28 000 €, účtovná zostatková cena
bola vo výške 24 502 €.
Odpoveď
Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii a páchateľ
je neznámy, daňová zostatková cena automobilu (28 000 €) bude podľa § 19 ods.
3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez
ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (23 000 €). Škoda spôsobená
podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je však daňovým výdavkom až vtom
zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Nakoľko polícia v
roku 2022 nepotvrdila, že páchateľ je neznámy, do daňových výdavkov sa v roku
2022 zahrnie iba zaúčtovaná škoda (24 502 €) do výšky prijatej poistnej
náhrady (23 000 €), a to podľa § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Rozdiel v sume 1 502 € (24 502 – 23 000) je pri zistení základu dane
pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
V nasledujúcom roku 2023, v ktorom polícia potvrdí skutočnosť, že páchateľ je
neznámy, spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov škodu do výšky daňovej
zostatkovej ceny, t. j. sumu 5 000 € (28 000 – 23 000) pri zistení základu dane
odpočíta od výsledku hospodárenia.