Výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu
Podnikateľka vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom zodpovedného
zástupcu, ktorým je manžel podnikateľky. Tento v súvislosti s výkonom činnosti
využíva na pracovné cesty osobný automobil, ktorého vlastníkom je iba  on sám.
Medzi podnikateľkou a zodpovedným zástupcom nie je uzatvorený žiadny pracovný
pomer, nakoľko podľa § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“)
zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej
prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania
živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom
pomere k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným
zákonom  manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom
rade alebo súrodenec. Osobitný zákon, ktorým je zákon č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, 
ustanovuje v § 2a:

1) Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,
vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je
dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je
žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

2) Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je
podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je
dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je
žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

Z uvedeného vyplýva, že zodpovedný zástupca podnikateľa môže vykonávať pre
podnikateľa činnosť bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a pritom sa nejedná
o nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie. Pri výkone tejto práce
zodpovedného zástupcu vznikajú rôzne výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami osoby
vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Ako posudzovať z daňového pohľadu výdavky
na stravovanie zodpovedného zástupcu?
 

Otázka č.1 -   výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu  (v súvislosti s
pracovnými cestami)
Výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu (manžel podnikateľky vykonáva prácu
zodpovedného zástupcu) v súvislosti s pracovnými cestami – sú to výdavky podľa §
19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov alebo podľa § 19 ods. 2 písm. e)
zákona?
Odpoveď
Na základe stanoviska Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo k
uvedenej problematike zaujaté stanovisko, v ktorom sa uvádza, že pre poskytnutie
cestovných náhrad zodpovednému zástupcovi sú splnené všeobecné podmienky
ustanovené v § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že manželovi podnikateľky,
ktorý vykonáva prácu zodpovedného zástupcu bez uzatvorenia pracovnoprávneho
vzťahu a bez uzatvorenia akéhokoľvek iného právneho vzťahu, sa môžu poskytovať
cestovné náhrady, ak poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté.
V uvedenom prípade, ak budú dodržané podmienky uvedené v zákone č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách v znení neskorších podmienok, cestovné náhrady
vyplatené zákonnému zástupcovi sú daňovými výdavkami živnostníka v súlade so
znením § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Otázka č.2 - výdavky na stravné zodpovedného zástupcu (podľa § 19 ods.2 písm.p)
Výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu za každý odpracovaný deň v
kalendárnom roku - tieto výdavky treba posudzovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod
5 zákona o dani z príjmov  alebo podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona?
Odpoveď
V ustanovení § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov sú uvedené
podmienky na uplatnenie daňových výdavkoch výlučne v prípade poskytovania
príspevkov na stravovanie zamestnancov, ak sú poskytované za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Ak zodpovedný zástupca nie je zamestnancom
živnostníka, potom nemôže živnostník uplatniť výdavky podľa tohto ustanovenia.
Daňovým výdavkom podľa podmienok uvedených v ustanovení § 19 ods. 2 písm. p)
zákona o dani z príjmov je stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6
ods. 1 a 2 cit. zákona, pričom ide výlučne o stravné tohto daňovníka a len v
prípade, ak tomuto daňovníkovi nevzniká súčasne nárok na príspevok na
stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti a
zároveň ak tento daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa §
19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na
stravovanie zodpovedného zástupcu, ktorý je ustanovený podnikateľom v súlade s
príslušnými ustanoveniamiživnostenského zákona, nie je možné uplatniť do
daňových výdavkov tohto podnikateľa podľa znenia § 19 ods. 2 písm. p) cit.
zákona.