Príjem charakteru licenčných poplatkov plynúcich zo zahraničia
Ak rezidentovi SR v zdaňovacom období plynuli príjmy v podobe licenčných
poplatkov (tzv. kultúrnych alebo priemyselných) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní
sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie licenčných
poplatkov a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Licenčné
poplatky“. Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník
preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým
rezidentom SR, a to ešte predtým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.
Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi (rezidentovi SR) vystaví miestne príslušný
správca dane v SR.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal licenčné poplatky zo
zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v
SR.
FAQ
Otázka č. 1 – tzv. kultúrne licenčné poplatky plynúce rezidentovi SR z ČR
Vysokoškolskému pedagógovi (rezidentovi SR) v roku 2022 plynuli príjmy na
základe licenčnej zmluvy za vytvorenie publikácie, ktorú mu vydalo vydavateľstvo
v ČR. Ako má daňovník vykazovať tento príjem v daňovom priznaní?
Odpoveď
V uvedenom prípade predpokladáme, že ide o príjmy za použitie alebo za právo na
použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému
dielu (tzv. kultúrne licenčné poplatky), ktoré poberá rezident SR (skutočný
vlastník týchto licenčných poplatkov) od rezidenta ČR, ktorému toto právo
poskytol.
Zdaniteľnosť tzv. kultúrnych licenčných poplatkov sa posudzuje podľa článku 12
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého
zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá
bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z. (ďalej len zmluva).
Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky uvedené v ods. 3 písm. b) tohto
článku, t. j. platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za
právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo
vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a
akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných
na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov
(softvéru), podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie ich prijímateľa (t. j. v
predloženom prípade v SR).
Z uvedeného vyplýva, že ČR nemá právo na zdanenie príjmov charakteru kultúrnych
licenčných poplatkov, ktoré plynú daňovému rezidentovi SR. Rozhodujúcou
podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta
daňovej rezidencie daňovníka v SR. Možným spôsobom preukázania tejto skutočnosti
je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom
zdaňovacom období vydané správcom dane v SR.
Ak daňový rezident SR (t. j. aj skutočný vlastník licenčného príjmu) preukáže
českému platiteľovi príjmu (platiteľovi dane) miesto daňovej rezidencie
najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho
prospech, uplatní tento platiteľ dane oslobodenie od dane podľa zmluvy
automaticky a predmetný príjem vyplatí slovenskému daňovníkovi v plnej výške.
Uvedené platí za predpokladu, že rezidentovi SR na území ČR nevznikla stála
prevádzkareň definovaná v článku 5 zmluvy.
Ak daňovník poberal príjmy charakteru kultúrnych licenčných poplatkov, na území
SR ako daňový rezident bude v daňovom priznaní pre FO typ B deklarovať svoje
celosvetové príjmy. Predmetný príjem daňovník uvedie v DP FO typ B v VI.
oddiele, ako príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (príjmy z použitia
diela a umeleckého výkonu). K týmto príjmom si daňovník uplatní výdavky
príslušným spôsobom (skutočné alebo paušálne) a zdaní sadzbou dane v zmysle § 15
zákona o dani z príjmov.
Otázka č. 2 – tzv. priemyselné licenčné poplatky plynúce z Nemecka
Slovenská s.r.o. bude fakturovať nemeckej spoločnosti (obidve sú platitelia DPH)
za prenájom osobného vozidla. Vozidlo bude používať nemecká spoločnosť na území
celej EU, aj na území SR. Bude tento príjem zdaniteľný v Nemecku zrážkovou
daňou? Ak áno, môže si v takom prípade slovenská spoločnosť uplatniť na zápočet
v SR daň zrazenú v Nemecku?
Odpoveď
Predpokladáme, že v uvedenom prípade ide o situáciu, že rezident Nemecka vypláca
rezidentovi SR licenčné poplatky za operatívny prenájom hnuteľnej veci (osobné
motorové vozidlo) podľa článku 12 ods. 3 Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého
zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (18/1984 Zb., ďalej len "zmluva").
Príjmy plynúce rezidentovi Slovenskej republiky (skutočnému vlastníkovi
licenčných poplatkov) za operatívny prenájom hnuteľného majetku od platiteľa
príjmu, ktorý je rezidentom Nemecka, sa v zmysle článku 12 ods. 2 zmluvy môžu
zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj (v Nemecku), a to podľa právnych
predpisov tohto štátu (Nemecka), ale daň nesmie prekročiť 5 % hrubej sumy
licenčných poplatkov.
Podľa článku 12 ods. 3 zmluvy výraz "licenčné poplatky" použitý v tomto článku
označuje platby akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie
autorských práv k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane
kinematografických filmov, patentov, ochranných známok, návrhov alebo modelov,
plánov, tajných vzorcov alebo postupov alebo za použitie alebo za právo na
použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za
informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej,
obchodnej alebo vedeckej oblasti.
Z uvedeného vyplýva, ak rezident Nemecka vypláca rezidentovi SR licenčné
poplatky uvedené v článku 12 ods. 3 zmluvy, zdrojový štát (t.j. Nemecko) má
právo zdaniť predmetný príjem, daň však podľa zmluvy nesmie presiahnuť 5 %
hrubej sumy licenčných poplatkov. Ako Nemecko právo zdaniť tento príjem využije,
závisí od jeho vnútroštátnej legislatívy.
Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy (sadzba
dane 5 %) je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v SR. Jedným z
možných spôsobov ako preukázať túto skutočnosť je potvrdenie o mieste daňovej
rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané miestne príslušným
správcom dane. Miestna príslušnosť sa u fyzickej osoby riadi miestom jej
trvalého pobytu. Potvrdenie o daňovej rezidencii vydá príslušný správca dane
(daňový úrad) na základe žiadosti daňovníka a po preverení príslušných
skutočností. Predmetné potvrdenie je vydávané na unifikovanom dvojjazyčnom
formulári (slovenčina, angličtina). Jeho vydanie je oslobodené od správneho
poplatku.
Rezident SR má podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov povinnosť vysporiadať
si po skončení zdaňovacieho obdobia na území SR svoju tzv. celosvetovú daňovú
povinnosť, t .j. nielen z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ale aj z
príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí (v uvedenom prípade príjmy z tzv.
priemyselných licenčných poplatkov, do ktorých sa v zmysle predmetnej zmluvy
zahŕňa aj príjem z operatívneho prenájmu hnuteľnej veci - priemyselného,
obchodného alebo vedeckého zariadenia). Prípadnému dvojitému zdaneniu
predmetného príjmu sa v podanom daňovom priznaní v SR zamedzí spôsobom uvedeným
v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a
článku 23 zmluvy, t. j. metódou zápočtu dane.
Ak sa v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov uplatňuje podľa zmluvy metóda
zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane
podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte
vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume
dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.