Príjmy zo služieb (§ 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov)
Príjmom zo zdrojov na území SR nerezidenta SR je aj príjem zo služieb podľa § 16
ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak tento príjem plynie od rezidenta SR
resp. od nerezidenta SR, ktorý má na našom území stálu prevádzkareň, na ťarchu
ktorej idú vyplácané príjmy.
Zdaniteľné príjmy nerezidenta SR za poskytnuté služby plynúce od rezidenta SR,
resp. od nerezidenta SR so stálou prevádzkarňou, na ťarchu ktorej vyplácané
príjmy idú, je predmetom zabezpečenia dane prostredníctvom platiteľa dane a tiež
predmetom konečného vysporiadania prostredníctvom daňového priznania podaného
daňovníkom.
Zabezpečenie dane sa neuplatňuje pri výplate, poukázaní alebo pripísaní príjmu v
prospech daňovníka členského štátu EÚ a voči daňovníkovi štátu tvoriaceho EHP.
Ak sa príjem za poskytnuté služby uvedené v príslušnom ustanovení zákona [16
ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov] vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu,
platiteľ dane uplatňuje zvýšenú sadzbu zabezpečenia dane vo výške 35 %. Sumy
zrazené na zabezpečenie dane je platiteľ dane povinný odviesť príslušnému
správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za
predchádzajúci kalendárny mesiac a je povinný v rovnakej v lehote tieto platby
oznámiť správcovi dane, ak správca dane neurčí inak, na štruktúrovanom tlačive
určenom a uverejnenom FR SR.
Pri platbách za poskytnuté služby daňovníkom zmluvného štátu, s ktorým má SR
uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, môže byť
zdaniteľnosť týchto príjmov modifikovaná príslušnou zmluvou.
FAQ
Otázka č. 1 – Služby od českého rezidenta poskytnuté rezidentovi SR
Česka spoločnosť (rezident ČR) fakturuje slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR)
nasledovné služby: províziu za sprostredkovanie zákazky na stavebné a montážne
práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku, náklady na školenie
slovenských zamestnancov. Česká spoločnosť nemá na Slovensku stálu prevádzkareň.
Je slovenská firma povinná z uvedených služieb zraziť a odviesť zrážkovú daň na
území SR?
Odpoveď
Ak predmetné služby daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident
ČR) poskytoval na území SR, je potrebné skúmať, či boli poskytované
prostredníctvom stálej prevádzkarne českého rezidenta umiestnenej na území SR,
alebo či neboli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v
SR. Podľa článku 7 medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z
majetku (uverejnená v Z.z. pod č. 238/2003) sú zisky českého podniku zdaniteľné
na území SR, len ak tento podnik vykonáva svoju činnosť na území SR
prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na tomto území. Výraz stála
prevádzkareň je definovaný v článku 5 tejto zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že ak český podnik neposkytoval slovenskému rezidentovi
služby prostredníctvom stálej prevádzkarne, nie sú tieto príjmy na území SR
zdaniteľné a platiteľ príjmu (rezident SR) ich vyplatí bez povinnosti zraziť
resp. zabezpečiť daň v SR.
Otázka č. 2: Služby poskytnuté japonskou spoločnosťou rezidentovi SR
Japonská spoločnosť (rezident Japonska) fakturuje slovenskej spoločnosti
(rezidentovi SR) nasledovné služby: províziu za sprostredkovanie zákazky na
stavebné a montážne práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku,
náklady na školenie slovenských zamestnancov. Celková doba poskytovaných služieb
na území SR je 4 mesiacov.
Je slovenská firma povinná z uvedených služieb zraziť daň na zabezpečenie na
území SR ?
Odpoveď
Ak predmetné služby daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident
Japonska) poskytoval na území SR, je potrebné skúmať, či boli poskytované
prostredníctvom stálej prevádzkarne japonského rezidenta umiestnenej na území
SR, alebo či neboli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej
v SR.
Podľa článku 7 medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o
zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu (uverejnená v Zbierke pod
č. 46/1979) sú zisky japonského podniku zdaniteľné na území SR len ak tento
podnik vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne
umiestnenej na tomto území. Výraz stála prevádzkareň je definovaný v článku 5
tejto zmluvy.
Ak japonský podnik neposkytoval slovenskému rezidentovi služby prostredníctvom
stálej prevádzkarne tu umiestnenej, nie sú tieto príjmy na území SR zdaniteľné a
platiteľ príjmu (rezident SR) ich vyplatí bez povinnosti zabezpečiť z nich daň v
SR.
Otázka č. 3: Služby poskytnuté spoločnosťou so sídlom v USA rezidentovi SR
Rezident USA poskytol sprostredkovateľské služby rezidentovi SR. V ktorom štáte
bude tento príjem zdanený?
Odpoveď
V prípade, že rezident SR vypláca rezidentovi USA príjmy za poskytnuté služby,
zdaniteľnosť týchto príjmov na území SR sa posudzuje podľa § 16 zákona o dani z
príjmov a článku 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi
americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore
daní z príjmov a z majetku (74/1994 Z.z., ďalej len „zmluva“).
V zmysle článku 7 zmluvy zisky amerického podniku podliehajú zdaneniu len v USA,
pokiaľ podnik nevykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v SR
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tu umiestnená. Ak podnik vykonáva
alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť týmto spôsobom, môžu byť
zisky podniku zdanené v SR, avšak iba v takom rozsahu, v akom ich možno
pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
To znamená, že ak rezident USA neposkytoval služby rezidentovi SR
prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, nie sú jeho príjmy
na našom území zdaniteľné. Rezident SR (platiteľ príjmu) ich vyplatí v plnej
výške bez povinnosti zabezpečiť daň.
Avšak, ak rezident USA poskytuje rezidentovi SR služby prostredníctvom stálej
prevádzkarne umiestnenej na našom území, jeho príjmy sú na území SR zdaniteľné
[§ 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov] a platiteľ príjmu z nich
zabezpečuje daň vo výške 19 %.
Otázka č. 4 – Daňovník z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z
príjmov poskytol službu na území SR
Daňovník majúci bydlisko v nezmluvnom štáte vypracoval na území Slovenskej
republiky pre svojho slovenského obchodného partnera reklamnú kampaň, ktorá
zahŕňala aj výkon samotných reklamných akcií po rôznych mestách na území
Slovenskej republiky [príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov
- jednorazovo poskytnutá služba], pričom túto činnosť vykonával na
území Slovenskej republiky kratšie ako šesť mesiacov.
Odpoveď
Zahraničnému daňovníkovi nevzniká na území Slovenskej republiky stála
prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov, lebo neposkytuje služby
počas obdobia dlhšieho ako 183 dní. V tomto prípade slovenský obchodný partner
ako platiteľ dane zrazí z úhrady daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm.
x) daň vo výške 35% v zmysle § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov.