Time - sharingové služby

Otázka 
Otázkou platiteľa dane je, či je poskytnutie služieb, ktoré spočívajú v časovo
vymedzenom užívaní ubytovacieho zariadenia (tzv. time-sharingové služby) a sú
poskytnuté fyzickým osobám (nepodnikateľom) oslobodené od dane podľa § 38 ods. 3
zákona o DPH alebo ide o výnimku uvedenú v § 38 ods. 3 písm. a) zákona o DPH,
ktorá je z oslobodenia od dane vylúčená?

    
Odpoveď
Pri posúdení zdanenia, resp. oslobodenia od dane poskytovanej služby je potrebné
najskôr identifikovať miesto dodania služby a až následne preskúmať, či táto
služba podlieha zdaneniu alebo oslobodeniu od dane. Od 1.1.2017 nadobudli
platnosť články 13b, 31a a 31b vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011,
pokiaľ ide o poskytovanie služieb, ktoré boli doplnené do tohto nariadenia
vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č.1042/2013 zo 7. októbra 2013 (ďalej len
„vykonávacie nariadenie“). Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) v článku 47 (§ 16 ods. 1 zákona o
DPH) ustanovuje, že miestom poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným
majetkom je miesto, kde sa daný nehnuteľný majetok nachádza. K uplatňovaniu
článkov 13b, 31a a 31b vykonávacieho nariadenia vydala Európska Komisia
Vysvetlivky k pravidlám EÚ v oblasti DPH týkajúcim sa miesta poskytovania
služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom (ďalej len „Vysvetlivky“).
Vysvetlivky obsahujú praktické a neformálne usmernenie o tom, ako sa má
uplatňovať právo EÚ podľa názoru Generálneho riaditeľstva Komisie pre dane a
colnú úniu, pričom nie sú právne záväzné a nemajú vyčerpávajúci charakter.

Z článku 31a ods. 1 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že k službám súvisiacim s
nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH (§ 16 ods. 1 zákona o DPH)
patria len tie služby, ktoré s daným majetkom dostatočne priamo súvisia. Služby
dostatočne priamo súvisia s nehnuteľným majetkom v týchto prípadoch:

a) v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí
základnú súčasť služby a pre poskytované služby je hlavný a nevyhnutný,

b) v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo sú naň zamerané a
ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku.

V článku 31a ods. 2 vykonávacieho nariadenia sú uvedené služby, ktoré sa
považujú za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom. Podľa článku 31a ods. 2
písm. i) vykonávacieho nariadenia sa za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom
považuje poskytovanie ubytovania v hotelovom sektore alebo v sektoroch s
podobnou funkciou, ako sú dovolenkové tábory alebo miesta upravené na stanovanie
vrátane práva na pobyt na určitom mieste vyplývajúce z prevodu práv časovo
obmedzeného užívania a podobne.

Dôležitým kritériom na posúdenie miesta dodania uvedených služieb je to, či sa
nehnuteľný majetok využije na účely bývania alebo nie. Z bodu 196 Vysvetliviek
vyplýva, že každá ubytovacia služba považovaná za zdaniteľné plnenie sa môže
považovať za službu súvisiacu s nehnuteľným majetkom v zmysle článku 31a ods. 2
písm. i) vykonávacieho nariadenia, a to bez ohľadu na typ ubytovania v rámci
poskytovania tejto služby (izba v hoteli, byt, bungalov, domček na strome,
jurta, miesto na stanovanie, atď.).

Pravidlo týkajúce sa miesta poskytovania služieb uvedených v článku 47 smernice
o DPH sa vzťahuje aj na služby umožňujúce príjemcom požívať právo na pobyt na
určitom mieste (napr. v turistickom stredisku na časovo obmedzené užívanie)
výmenou za jeho práva na časovo obmedzené užívanie. Prevod práv časovo
obmedzeného užívania, nazývaný aj výmena práv na časovo obmedzené užívanie (tzv.
time-sharing), sa vzťahuje na služby umožňujúce príjemcom vykonávať za
protihodnotu právo dočasného užívania majetku, pobytu v hoteli alebo obývania
ubytovacieho zariadenia. Predstavuje alternatívu k tradičnejším spôsobom
ubytovania, a preto podlieha rovnakému zaobchádzaniu na účely DPH ako ubytovacie
služby. V bodoch 197 až 204 Vysvetliviek sa popisuje situácia prevodu časovo
obmedzeného užívania nehnuteľného majetku a odkazuje sa na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-37/08 RCI Europe. V tomto rozhodnutí Súdny dvor EÚ uviedol,
že článok 9 ods. 2 písm. a) šiestej smernice (teraz článok 47 smernice o DPH, §
16 ods. 1 zákona o DPH) sa má vykladať v tom zmysle, že miestom poskytovania
služieb združením, ktorého činnosť spočíva v tom, že medzi svojimi členmi
organizuje výmenu ich práv na časovo obmedzené užívanie rekreačných
nehnuteľností určených na bývanie, za čo toto združenie ako protihodnotu vyberá
od svojich členov poplatky za zápis, ročné členské príspevky, ako aj poplatky za
výmenu, je miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, na ktorú má dotknutý člen právo
na časovo obmedzené užívanie. Predmetná problematika je upravená aj v
„Metodickom pokyne č. 5/2017 k uplatneniu DPH pri službách vzťahujúcich sa na
nehnuteľnosť v nadväznosti na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011,
zmenené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1042/2013.“

Nájom v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby) predstavuje výnimku z
oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3 písm. a) zákona o DPH a poskytovanie
ubytovacích služieb podlieha zdaneniu.