Odpočítanie dane z nakúpených kariet pre zamestnancov

Otázka:
Zdaniteľná osoba (zamestnávateľ), platiteľ dane, nakupuje karty od iného
platiteľa dane a dodáva ich  svojim zamestnancom. Karta v určitej  hodnote 
vrátane DPH umožňuje vstup zamestnancov  do siete partnerských športových a
relaxačných zariadení v SR. Zamestnávateľ uhradí faktúru dodávateľovi služby,
pričom 50 % z ceny  hradí zamestnanec (zrážka zo mzdy) a 50 % sa uhradí zo
sociálneho fondu. Otázkou zamestnávateľa je, či z prijatej faktúry si môže
odpočítať len alikvótnu časť DPH zodpovedajúcej  úhrade zamestnancom alebo môže
postupovať spôsobom, že si neodpočíta žiadnu sumu DPH a neodvedie ani DPH z
úhrady od zamestnanca?

Odpoveď:
FR SR predpokladá, že v prípade kariet ide o taký typ, ktoré sa viažu na
konkrétne zdaňované služby poskytnuté na konkrétnom mieste (jednoúčelové
poukazy), teda je možné pri ich prevodoch uplatniť DPH. Vo všeobecnosti platiteľ
dane z hodnoty karty, ktorá sa viaže na dodanie služby, si môže uplatniť
odpočítanie dane v plnej výške  a zároveň má povinnosť priznať  DPH na výstupe
pri uplatnení postupu podľa  § 22 ods. 8 zákona o DPH v plnej výške, a to  bez
ohľadu na to, akú sumu požaduje od zamestnancov.

Pre riešenie jednotlivých dopytovaných prípadov je potrebné vziať do úvahy cieľ
§ 22 ods. 8 zákona o DPH, ktorý je vyjadrený v úvodných slovách  článku 80 (1)
smernice o DPH „S cieľom zabrániť daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani...“ a
tomuto článku zodpovedajúcemu recitálovému bodu smernice o DPH (bod 26) „Členské
štáty by mali mať za konkrétnych obmedzených okolností možnosť zasiahnuť, pokiaľ
ide o základ dane pri dodaní tovaru, poskytovaní služieb a nadobudnutí tovaru v
rámci Spoločenstva, a zabezpečiť, aby využitím prepojených strán na účely
získania daňových výhod nevznikla strata na dani.“

Ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH vo vzťahu k prijatým službám obmedzuje
uplatnenie vzniknutého práva na odpočítanie dane len na prípady, ak služby nie
sú v plnej miere použité na ekonomickú činnosť platiteľa. Ak však platiteľ kúpi
služby na účely ich ďalšieho predaja, bez ohľadu na výšku požadovanej
protihodnoty za túto službu, ktorú dodáva vo vlastnom mene, § 49 ods. 5 zákona o
DPH sa neuplatní.

- Ak zamestnávateľ pri kúpe karty neuplatní odpočítanie dane z dôvodu, že
náklady na karty financuje v plnom rozsahu zo sociálneho fondu a svojim
zamestnancom ich poskytne bez protihodnoty, potom pri bezodplatnom dodaní 
služby zamestnancom nejde o dodanie služby za protihodnotu v zmysle § 9 ods. 3
zákona o DPH.
- Ak zamestnávateľ uplatní odpočítanie dane len v rozsahu zodpovedajúcom
požadovanej úhrady od zamestnanca (50 % ceny karty), berúc do úvahy vyššie
uvedený cieľ § 22 ods. 8 zákona o DPH, by sa základ dane  mal rovnať pomernej
časti celkovej trhovej ceny služby, ktorá pripadá na rozsah, v akom boli náklady
na jej získanie  zamestnávateľom oddanené.
- Ak zamestnávateľ pri nákupe kariet neodpočítal DPH a od zamestnancov za ne
požaduje úhradu vo výške 50 %  z ceny karty, potom zamestnávateľ by mal odviesť
DPH podľa § 22 ods.1 zákona o DPH, t. j.  z protihodnoty prijatej od
zamestnanca. Postup určenia základu dane podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH sa
neuplatní. V tomto prípade nedochádza k strate DPH a  uplatnenie § 22 ods. 8
zákona o DPH by viedlo k dvojitému resp. vyššiemu zdaneniu,  a bolo by aj 
neproporcionálne sledovanému cieľu  uvedenému vyššie.
- Ak zamestnávateľ uplatní  odpočítanie dane v plnom rozsahu z hodnoty karty a
od zamestnancov požaduje úhradu v nižšej sume napr. vo výške 50 % ceny služby,
základ dane sa určí podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH.

 

Dátum vydania stanoviska: 15.7.2019