Vznik ručenia za daň na prelome rokov 2021-2022 v súvislosti s nezverejneným
bankovým účtom dodávateľa
Otázka:
Otázkou subjektu je, či sa inštitút ručenia za daň na základe právnej domnienky
v zmysle ustanovenia § 69 ods. 14 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) uplatňuje aj na faktúry za
dodávky tovarov uskutočnené v roku 2021 (prípadne aj v skoršom období), alebo
len na faktúry za dodávky, pri ktorých vznikla daňová povinnosť po 1. januári
2022 vrátane, za predpokladu, že k reálnej úhrade faktúry dôjde 1. januára 2022
alebo neskôr.
Odpoveď:
Zákon o DPH v § 69 ods. 14 písm. c) s účinnosťou od 1. januára 2022 ustanovuje,
že „platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí
podľa § 69b zákona o DPH za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak
dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť
daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe
dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane
z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ
vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby
nebude zaplatená, je skutočnosť, že „protihodnota za plnenie alebo jej časť
bola zaplatená na iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u
zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ako bankový účet dodávateľa,
ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov
oznámených podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona o DPH alebo podľa § 85kk zákona o DPH
spôsobom podľa § 6 ods. 5 zákona o DPH; za deň uskutočnenia platby sa považuje
deň, keď platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb alebo zahraničnému
poskytovateľovi platobných služieb pokyn k vkladu alebo prevodu finančných
prostriedkov ako protihodnotu za plnenie na účet vedený u poskytovateľa
platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb.“
S účinnosťou od 1. januára 2022 sa teda za domnienku, kedy platiteľ dane v
postavení príjemcu plnenia od iného platiteľa dane vedieť mal alebo vedieť
mohol, že celá daň alebo časť dane nebude zaplatená, považuje aj prípad, keď
protihodnota za dodanie tovaru alebo služby je uhradená na účet dodávateľa,
ktorý nie je zverejnený v zozname účtov oznámených dodávateľom Finančnému
riaditeľstvu vyššie uvedeným spôsobom.
Ak nastane situácia, ktorá je predmetom otázky subjektu, od 1. januára 2022
sa na účely posúdenia naplnenia podmienky uloženia ručenia za daň za rozhodujúci
moment považuje deň uskutočnenia platby (t. j. samotná reálna úhrada
protihodnoty uvedenej na faktúre). Za takýto deň sa považuje deň, kedy platiteľ
zadal pokyn k uskutočneniu platby. Ak v tento deň nie je účet, na ktorý bol
vykonaný vklad alebo prevod finančných prostriedkov, zverejnený / sprístupnený v
zozname vedenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva, je naplnená jedna z
domnienok, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť
dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.
Na základe vyššie uvedeného FR SR zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom
je skutočnosť, kedy sa platba skutočne realizuje. V prípade, že platiteľ
uhrádza v roku 2022 faktúru, ktorá bola vystavená pred 1. januárom 2022,
respektíve ak daňová povinnosť vznikla pred 1. januárom 2022, neznamená to, že
nie je možné inštitút ručenia za daň uplatniť.
Dátum vydania stanoviska: 10.01.2022