Výdavky na zahraničnú pracovnú cestu predĺženú v dôsledku pandémie

Otázka

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu do Talianska, do mesta
Trieste. Pracovná cesta začala 13.03.2020 a mala trvať 8 dni. V meste Trieste
však bola v tom období vyhlásená karanténa a zamestnanec tam zostal dlhšie ako 8
dní. Budú v tomto prípade  daňovo uznané diéty a ostatné náklady spojené so
služobnou cestou?

Odpoveď
Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok
ustanovených v ZDP, sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP cestovné náhrady do
výšky, na ktorú vzniká nárok podľa napr. zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných
náhradách“) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14
zákona o cestovných náhradách.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách pracovná cesta podľa tohto zákona
je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je
jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia
tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od
nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na cestu na
plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu
činností do skončenia tejto cesty.
Podľa § 2 písm. 2 zákona o cestovných náhradách zahraničná pracovná cesta podľa
tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1 citovaného ustanovenia) v zahraničí
vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Podľa § 10 zákona o cestovných náhradách na poskytovanie náhrad pri zahraničných
pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia
§ 3 až 9 zákona o cestovných náhradách, ak tento zákon neustanovuje inak.
Cestovné náhrady vyplatené zamestnancovi v súvislosti so zahraničnou pracovnou
cestou, ktorá sa v dôsledku nariadenej karantény v zahraničí predĺžila, možno v
súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP považovať za daňové výdavky len v prípade, ak
tieto cestovné náhrady boli vyplatené do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa
zákona o cestovných náhradách. Plnenie vyplatené v súvislosti so zahraničnou
pracovnou cestou zamestnancovi nad výšku cestovných náhrad, na ktorú vzniká
nárok podľa zákona o cestovných náhradách, nie je možné v súlade s § 19 ods. 2
písm. d) ZDP považovať za daňový výdavok.

Stanovisko vydané dňa 2.2.2021