Príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane
CESTOVNÉ NÁHRADY
Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom
závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných
predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
Predmetom dane u zamestnanca nie je len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť
poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o
cestovných náhradách, všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným
príjmom, t.j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho zo zákona
o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve
(kolektívnej zmluve, vnútornom predpise). Všetky fakultatívne (nenárokové,
dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek
tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom
predpise), sú pre neho zdaniteľným príjmom, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35 v
úhrne zdaniteľných príjmov v čase vyplatenia predmetného plnenia.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 6. augusta 2022
opatrenie, ktorým sa od 1. septembra 2022 ustanovili sumy stravného podľa § 5
ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o cestovných náhradách) nasledovne:
* 6,40 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
* 9,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
* 14,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
FAQ
Otázka č. 1 – Cestovná náhrada vyplatená vo vyššej sume
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo
vyššej sume, ako je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu
sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Je toto stravné predmetom zdanenia
alebo nie je predmetom dane?
Odpoveď
Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej
povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení
zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o
cestovných náhradách) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo
výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o
cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve
(pracovnej zmluve, vnútornom predpise).
Otázka č. 2 – Konateľ spoločnosti
Máme konateľa spoločnosti, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do
slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku. Patria mu cestovné
náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú predmetom dane alebo nie?
Odpoveď
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za
zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa.
Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom
závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa
osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového
poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách.
Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných
náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak
nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa
na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci
ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti.
Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou
cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť
vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich
poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.
Otázka č. 3 – Zamestnanec na dohodu
Zamestnávame pracovníka na dohodu o pracovnej činnosti, vyplácame mu cestovné
náhrady. Sú tieto náhrady zdaniteľným príjmom alebo nie sú predmetom dane.?
Odpoveď
Podľa § 1 ods.2 písm. c) zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad fyzických
osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, dohodnuté. Tzn., ak
je vo Vami uvedenom prípade v dohode uvedené, že budete preplácať aj cestovné
náhrady potom tieto cestovné náhrady vo výške nároku podľa zákona o cestovných
náhradách pre dohodára /ako zamestnanca s príjmom zo závislej činnosti z
pracovnoprávneho vzťahu v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov/
nie sú predmetom dane v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) tohto zákona. V prípade, že
to v dohode nie je dohodnuté, takto vyplatené náhrady sú predmetom
dane poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods.2) a zdania
sa dohodárovi v úhrne jeho príjmu v mesiaci vyplatenia.
HODNOTA (SUMA) POSKYTOVANÝCH OSOBNÝCH OCHRANNÝCH PRACOVNÝCH PROSTRIEDKOV /
HYGIENICKÝCH PROSTRIEDKOV A PRACOVNÉHO OBLEČENIA VRÁTANE ICH UDRŽIAVANIA
Predmetom dane nie je nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných
ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných
hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy,
uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza
zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.
U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia resp.
nákup oblečenia zamestnancom a preplatenie preukázaného výdavku (dokladu o
nákupe pracovného oblečenia) nie je pre neho predmetom dane. Ak zamestnávateľ
poskytne finančný príspevok na kúpu pracovného oblečenia a zamestnanec
nedokladuje tento nákup, tento finančný príspevok sa zamestnancovi zdaní v úhrne
jeho príjmov v mesiaci poskytnutia tohto príspevku.
FAQ
Otázka č. 1 - Finančný príspevok na pracovné ošatenie
Zamestnávateľ ustanovil vo vnútropodnikovom predpise povinnosť používať
adekvátne pracovné ošatenie pre zamestnancov pri stretnutiach s klientami.
Prepláca zamestnancom na tento účel ošatné v stanovenej výške na rok. Je
príspevok na ošatné nepeňažný príjem zamestnanca a musí sa zamestnancovi zdaniť?
Odpoveď
Daňovými výdavkami sú aj výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a
hygienické vybavenie pracovísk podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 1 zákona o dani z
príjmov. Tieto výdavky na ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú
zamestnancom v zmysle ustanovení Zákonníka práce (§ 147 ods.1), zákona o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( zákon č..124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a i. Ide o
preukázateľné výdavky (náklady) vynaložené na pracovné ošatenie a ich údržbu.
U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia resp.
nákup oblečenia zamestnancom a preplatenie preukázaného výdavku (dokladu o
nákupe pracovného oblečenia) nie je pre neho predmetom dane v súlade s § 5 ods.
5 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok
na kúpu pracovného oblečenia a zamestnanec nedokladuje tento nákup, tento
finančný príspevok sa zamestnancovi zdaní v úhrne jeho príjmov v mesiaci
poskytnutia tohto príspevku v súlade s § 35 tohto zákona
Otázka č. 2 - Obleky pre riaditeľa a jeho námestníka
Zakúpili sme obleky riaditeľovi firmy a námestníkovi z dôvodu, že reprezentujú
firmu. Môžeme si tieto náklady zahrnúť v plnej výške?
Odpoveď
Uvedenú problematiku upravuje Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo
Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72
uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000), ktorý člení výdavky
vynaložené na pracovné ošatenie do kategórií, medzi ktoré patria okrem iného aj
výdavky na pracovné ošatenie u daňovníkov - fyzických osôb s príjmami z
podnikania, resp. inej SZČO. Uvedený pokyn sa primerane použije aj na podmienky
súčasne platného zákona o dani z príjmov.
Ak ide o jednotné pracovné oblečenie, trvale a viditeľne označené
identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným
alebo spoločenským oblečením (napr.: trvalé našitie, nažehlenie a pod.
obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej
lícnej strany), takéto plnenie nie je pre zamestnanca predmetom dane.
Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného
(občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia bez identifikačných známok
zamestnávateľa (nášivky a pod.), ide o príjem, ktorý je predmetom dane z
príjmov.
Otázka č. 3 – Ochranné štíty pre zamestnancov v čase pandémie COVID -19
Zamestnávateľ - škola zakúpil pre zamestnancov - učiteľov ochranné štíty pre
potrebu na pracovisku v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Za
bežných okolností by sme uvedené ochranné prostriedky na pracovisku
nepotrebovali. Je potrebné hodnotu tohto štítu zdaniť zamestnancovi ako
nepeňažný príjem?
Odpoveď
Tento príjem zamestnanca je vyňatý z predmetu dane - nepodlieha dani /podľa § 5
ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov/. Uvedené plnenie sa nezdaňuje, a to bez
ohľadu na to, z akých zdrojov je nákup ochranných štítov financovaný.
To znamená, že sa neuvádza ani nevykazuje na mzdovom liste (§ 39 ZDP)
zamestnanca – učiteľa.
Otázka č. 4 - Nákup respirátorov zo sociálneho fondu
Je nutné zdaniť poskytnutie respirátorov nakúpených z prostriedkov sociálneho
fondu alebo ide o príjem od dane oslobodený?
Odpoveď
Z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov možno vylúčiť
aj také osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré zamestnávateľ zabezpečil pre
zamestnancov podľa osobitných predpisov, nad rámec svojich zákonných povinností
(napr. nad rámec povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP) ako tzv. nenárokové
osobné ochranné pracovné prostriedky.
Národný inšpektorát práce vo svojom stanovisku poznamenáva, že sa nevylučuje
možnosť, aby zamestnávatelia poskytovali v záujme predchádzania ochoreniu
COVID-19 respirátory svojim zamestnancom. Ak zamestnávateľ nakúpi respirátory,
aj vzhľadom na Vyhlášku ÚVZ SR č. 99/2021, ktorá nariadila všetkým osobám za
účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať
preventívne ochranné prostriedky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového
ventilu, šál, alebo šatka a to na verejnosti v exteriéroch alebo na verejnosti v
priestoroch interiérov budov, ak vyhláška neustanovuje inak (vyhláška sa
považuje za osobitný predpis), potom podľa nášho názoru, zamestnávateľ hodnotu
týchto respirátorov, ako nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom vo forme
osobných ochranných pracovných prostriedkov, môže v súlade s § 5 ods. 5 písm. b)
zákona o dani z príjmov vylúčiť z predmetu dane.
Vylúčenie z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov
možno uplatniť aj v prípade respirátorov, ktoré zamestnávateľ nakúpil z
prostriedkov sociálneho fondu a poskytol zamestnancom vo forme osobných
ochranných pracovných prostriedkov.
HODNOTA POSKYTOVANÝCH REKONDIČNÝCH POBYTOV, REHABILITAČNÝCH POBYTOV, KONDIČNÝCH
REHABILITÁCIÍ A PREVENTÍNEJ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Predmetom dane nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov,
rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej
starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Osobitnými predpismi, ktoré upravujú rozsah výdavkov (nákladov) vynaložených na
starostlivosť o zdravie zamestnancov sú napr. Zákonník práce č.311/2001 Z. z. v
znení neskorších predpisov, zákon č.184/2009 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, zákon č.577/2004 Z. z. o
liečebnom poriadku a pod.
Ak zamestnávateľ poskytne alebo preplatí príspevok za vykonanie preventívnej
prehliadky pre zamestnancov dobrovoľne, t.j. nejde o preventívne prehliadky
vybranému okruhu zamestnancov pracujúcich napr. v sťažených pracovných
podmienkach, na rizikových pracoviskách a pod. v záujme predchádzania vzniku
chorôb z povolania, ktoré pre takýchto zamestnancov vyplýva z ustanovení
osobitných predpisov, takáto úhrada zamestnávateľa sa u zamestnanca považuje za
zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne ich zdaniteľných
príjmov v mesiaci uhradenia príspevku. Ak ide o povinnú preventívnu prehliadku
vykonávanú podľa osobitného predpisu (napr. vodič z povolania ), uhradenie
(preplatenie) poplatku za jej vykonanie je pre zamestnanca príjmom, ktorý nie je
predmetom dane.
Ak by boli poskytnuté preventívne lekárske prehliadky nad rámec zákona č.
355/2007 Z.z. budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP
[okrem prípadov, kedy by boli uhradené zo sociálneho fondu - § 5 ods. 7 písm. h)
ZDP], pričom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v
pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom
podľa ustanovení Zákonníka práce budú uznané do daňových výdavkov podľa § 19
ods. 1 ZDP.
FAQ
Otázka č. 1 – Úhrada zdravotnej prehliadky
Náš klient zo sociálneho fondu uhrádza zamestnancom zdravotnú starostlivosť
(prehliadky v súkromných zariadeniach), je to možné ?
Odpoveď
Ak zamestnávateľ preplatí zamestnancom hodnotu zdravotnej starostlivosti
dobrovoľne (t.j. nejde napr. o preventívne prehliadky, ktoré musí pracovník na
výkon svojej činnosti absolvovať, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovení
osobitných predpisov, napr. vodič z povolania a pod.) ide o dobrovoľné
poskytovanie v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa. Takáto úhrada sa pre
zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v
úhrne jeho zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov
Predmetom dane nie je hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej
starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
S účinnosťou od 1.1.2020 je takéto plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu od
dane oslobodené v súlade s § 5 ods.7 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Otázka č. 2 - Preplatenie poplatku za preventívnu prehliadku
Svojim zamestnancom preplácame náklady za preventívne prehliadky, zamestnanec
doloží doklad o zaplatení poplatku u svojho lekára a spoločnosť uhradí túto sumu
z iných zdrojov (nie zo sociálneho fondu). Ide o príjem, ktorý je predmetom
dane?
Odpoveď
Ak spoločnosť poskytne alebo preplatí príspevok za vykonanie preventívnej
prehliadky pre zamestnancov dobrovoľne, t.j. nejde o preventívne prehliadky
vybranému okruhu zamestnancov pracujúcich napr. v sťažených pracovných
podmienkach, na rizikových pracoviskách a pod. v záujme predchádzania vzniku
chorôb z povolania, ktoré pre takýchto zamestnancov vyplýva z ustanovení
osobitných predpisov, takáto úhrada zamestnávateľa sa u zamestnanca považuje za
zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne ich zdaniteľných
príjmov v zmysle § 35 ods. 1 citovaného zákona. Ak ide o povinnú preventívnu
prehliadku vykonávanú podľa osobitného predpisu (napr. vodič z povolania ),
uhradenie (preplatenie) poplatku za jej vykonanie je pre zamestnanca príjmom,
ktorý nie je predmetom dane v súlade s § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z
príjmov.
NÁHRADA ZA POUŽÍVANIE VLASTNÉHO NÁRADIA, ZARIADENIA A PREDMETOV POTREBNÝCH NA
VÝKON PRÁCE
Premetom dane nie je náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a
predmetov potrebných na výkon práce poskytovaná podľa osobitného predpisu
(Zákonník práce) za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.
Ak zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa používa na výkon práce vlastné
náradie, zariadenie alebo predmety potrebné na výkon práce a zamestnávateľ za
ich používanie poskytne zamestnancovi náhradu, pričom podmienky na poskytnutie
náhrady sú vopred dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, potom
ide o nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce. Túto je však možné
vylúčiť z predmetu dane len vtedy, ak výška náhrady je určená na základe
kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca, čo určuje § 5 ods. 5 písm. f) zákona
o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov bližšie nešpecifikuje, ktoré ukazovatele je potrebné
zohľadniť pri kalkulácii, ale ustanovuje, že náhrada sa vypočíta na základe
kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca. Vzhľadom na to, zamestnanec
predkladá zamestnávateľovi také doklady (údaje), z ktorých bude zrejmé, že ide o
výdavky, ktoré zamestnanec skutočne vynaložil v súvislosti s používaním
vlastného náradia, zariadenia, alebo predmetov potrebných na výkon práce.
V súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov, predmetom dane nie sú plnenia
podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov, ktoré zamestnávateľ
paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných
podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola
určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia
podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto
sumu preskúmať a upraviť. Zamestnávateľ, ktorý paušalizuje náhradu, zisťuje
priemerné podmienky na poskytnutie tejto náhrady, napr. z predložených dokladov,
ktorým zamestnanec preukáže skutočné výdavky vynaložené v súvislosti s použitím
vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce za určité
uplynulé obdobie (mesiace, štvrťrok, polrok).
FAQ
Otázka č. 1 - Použitie vlastného zariadenia
V dome, v ktorom vykonáva správu spoločenstvo vlastníkov bytov v každom vchode
zastupuje jeden dôverník. Vlastníci sa na schôdzi rozhodli refundovať výdaje
domových dôverníkov (za používanie telefónu, internetu, mobilu, počítača,
tlačiarne atď.) vo výške 1,70 eura mesačne na každého vlastníka. Uvedená hodnota
predstavuje výšku vynaložených výdavkov každého dôverníka refundovanú vlastníkmi
bytov v hodnote 30 až 50 eur mesačne.
Postupovali by sme správne, ak sumu, ktorú príjme dôverník od vlastníkov bytov
by sme považovali len za refundáciu ich výdavkov a teda by sa táto suma
nepovažovala za ich príjem a netvorila by základ pre odvody do Sociálnej
poisťovne, zdravotnej poisťovne a na zdanenie?
Odpoveď
V zmysle § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na
výkon práce podľa Zákonníka práce (t.j. v pracovnoprávnom vzťahu), ak výška
náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.
Ak členská schôdza vlastníkov bytov schváli v uznesení zo schôdze vyplácanie
náhrady za používanie vlastných predmetov potrebných na výkon činnosti
zástupcovi vlastníkov bytov (používanie vlastného telefónu, platenie poštovných
poplatkov, použitie vlastného motorového vozidla a pod.), aj keď jej výška je
určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov (napr. za obdobie štvrťroka),
táto náhrada je predmetom dane. Ide o inú formu plnenia poskytovanú v súvislosti
s výkonom závislej činnosti zástupcu - domového dôverníka. Uvedenú poskytovanú
sumu zdaní zamestnávateľ (správca) preddavkom na daň v mesiaci poskytnutia
takéhoto plnenia v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Otázka č. 2 - Použitie vlastného zariadenia a podanie daňového priznania
Zamestnanec, ktorý je na dlhodobej PN poskytol zamestnávateľovi na používanie
motorovú pílu, čo majú upravené aj v pracovnej zmluve. V roku 2021 nedosiahol
tento zamestnanec žiadne príjmy, ani zo zamestnania, ani iné druhy príjmov. Sme
povinný vykonať pre tohto zamestnanca ročné zúčtovanie, prípadne vyplýva
povinnosť pre zamestnanca podať daňové priznanie?
Odpoveď
Ak bola zamestnancovi vyplatená vyššie uvedená náhrada za používanie vlastnej
motorovej píly, táto nie je predmetom dane, nevyplýva mu teda ani povinnosť
podávať daňové priznanie. Tzn., že ak zamestnávateľ pri stanovení sumy náhrady
za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce vychádza zo skutočných výdavkov, potom takto vypočítaná náhrada sa
zamestnancovi nezdaní (nie je predmetom dane). Medzi skutočné výdavky na
predmety potrebné na výkon práce patria nielen výdavky spojené s používaním
tohto predmetu, ako je napr. spotreba pohonných hmôt, spotreba elektrickej
energie, ale medzi takéto výdavky možno zahrnúť aj sumu, za ktorú daňovník
predmet obstaral. Vychádzame z predpokladu, že ide o náhradu v rámci
pracovnoprávneho vzťahu.