Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi
V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 01.01.2022 je od dane z
príjmov oslobodená:
* hodnota stravy (nepeňažná forma) poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi
na spotrebu na pracovisku do výšky podľa osobitného predpisu alebo v rámci
stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky podľa
osobitného predpisu; osobitným predpisom je Zákonník práce,
* finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu.
Podľa citovaného ustanovenia ZDP rozlišujeme, či zamestnávateľ poskytuje
zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme (hodnota stravy) alebo v peňažnej
forme (finančný príspevok na stravovanie). V súlade s § 2 písm. aa) ZDP sa na
účely tohto zákona za zamestnanca považuje daňovník s príjmami zo závislej
činnosti (§ 5 ZDP) prijatými od platiteľa týchto príjmov, t. j. prijatými od
zamestnávateľa.
Poskytnutie stravovania v nepeňažnej forme
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovanie v nepeňažnej forme, napr.:
* poskytnutím teplého jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi vo vlastnom
stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
* zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie
služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie poskytovať stravovacie služby prostredníctvom elektronických
stravovacích poukážok.
Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania
zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota
stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z
príjmov. Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b)
ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na
hodnotu ustanovenú osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr. § 152
Zákonníka práce.
Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie
podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny
jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri
pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Okrem
toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je
zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č.
286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“). Zamestnávateľ v rámci svojej
sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na
stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a)
zákona o SF]. Znamená to, že zamestnávateľ podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce,
je povinný v súlade s platným opatrením o sumách stravného prispievať na
stravovanie max. sumou 3,52 € a okrem uvedenej sumy môže poskytnúť príspevok na
stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu, pričom príspevok zo sociálneho
fondu nie je limitovaný.
Finančný príspevok na stravovanie
Finančný príspevok na stravovanie zamestnávateľ poskytuje:
* v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a
v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce, alebo
* v súlade s § 152 ods. 7 Zákonníka práce, napr. na základe výberu zamestnanca
ako finančná alternatíva k stravovacej poukážke.
Zamestnancovi slúži na stravovanie rovnako, ako keby sa mu poskytla stravovacia
poukážka. Finančný príspevok na stravovanie sa musí poskytovať za tých istých
podmienok, ako stravovacia poukážka, čo sa týka sumy príspevku zo strany
zamestnávateľa, jeho výplaty a pod.
V súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na
stravovanie by mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na
stravovaciu poukážku iným zamestnancom [potrebné je brať do úvahy, že musí ísť o
porovnateľných zamestnancov (§ 40 ods. 9 Zákonníka práce)]. Súčasne to však musí
byť najmenej 2,64 € (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. zo
sumy 4,80 €) a najviac 3,52 € (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste
v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného) na jednu zmenu.
Poznámka: Uvedené platí hlavne pre finančný príspevok poskytnutý podľa § 152
ods. 6 Zákonníka práce, ak je cena teplého jedla nižšia ako 4,80 €.
Pri hodnote stravovacej poukážky 6,40 €, minimálny príspevok zamestnávateľa je
súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 3,52 €. Ak zamestnávateľ neprispieva na
stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma
finančného príspevku na stravovanie musí byť najmenej 2,64 € (55 % zo sumy 4,80
€) a najviac 3,52 € (55 % zo 6,40 €).
Okrem uvedenej sumy zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce
prispievať na stravu zamestnancov príspevkom podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom je zákon o SF. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej
politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad
rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF].
Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak
je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem
oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Na webovom sídle FS je k dispozícii metodický pokyn k zdaniteľnosti stravného
poskytovaného zamestnávateľom zamestnancovi: FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ
REPUBLIKY (financnasprava.sk)
[https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Priame_dane_uct/2022/2022.08.25_020_DZPaU_2022_MP_strava.pdf]
FAQ
Otázka č. 1 - Poskytovanie stravného počas dovolenky
Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce
poskytuje zamestnancom stravné lístky. Zamestnávateľ využil ustanovenia § 152
ZP, ktoré mu umožňuje po prerokovaní so zamestnancami poskytovať stravu –
stravné lístky (prípadné finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej
dovolenky. Zamestnávateľ vo vnútornom predpise (v internej smernici) má upravené
podmienky na poskytovanie stravovania svojich zamestnancov. Je takáto hodnota
stravného lístka/finančného príspevku na stravovanie u zamestnanca oslobodená od
dane z príjmov FO.
Odpoveď
V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so
zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým
zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom
poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom
stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si
zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka
práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za
ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky,
alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane
zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7
Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi
stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného
predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie
poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre
zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, nakoľko bude
poskytovaná v súlade s osobitným predpisom, ktorý je Zákonník práce.
Otázka č. 2 - Poskytovanie finančného príspevku na stravovanie konateľovi
spoločnosti
Zamestnávateľ poskytuje pre svojich zamestnancov stravovanie vo forme
stravovacích kariet a finančného príspevku. Vzhľadom na možnosť rozšíriť okruh
fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, by chcel
zamestnávateľ zabezpečiť stravné aj konateľovi spoločnosti. Môže sa rozhodnúť
pre finančný príspevok? Bude splnená podmienka pre oslobodenie tohto príjmu?
Odpoveď
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely §
152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre
spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho
vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo
nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť
nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na
účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať
podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce.
V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka
práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo
výberu, a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď
vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím
stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a
spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce,
preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.