Home office počas pandémie - výdavok na zriadenie IP adresy
Otázka
Z dôvodu mimoriadnej situácie s korona vírusom museli zamestnanci spoločnosti
pracovať z domu (home office). Nejde o domácku prácu, resp. teleprácu v zmysle §
52 Zákonníka práce, nakoľko ide len o prácu z domu v mimoriadnej situácii.
Keďže spoločnosť podniká v oblasti poskytovania IT služieb, tak títo zamestnanci
potrebujú na to, aby mohli poskytovať podporu pre našich klientov cez internet
zo svojho domu, zriadenie tzv. pevnej IP adresy. Ak bude doklad za poskytnutie
služby - zriadenie pevnej IP adresy vystavený na zamestnanca (t. j. nie na našu
firmu) a zamestnanec ho dá našej firme preplatiť, je možné tento výdavok
považovať za daňový výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Zákon o dani z príjmov neobsahuje ustanovenia osobitne upravujúce postup pri
zahrnovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na zriadenie IP adresy za účelom
výkonu práce zamestnancov v domácom prostredí z dôvodu
mimoriadnej situácie s korona vírusom do daňových výdavkov. Z uvedeného dôvodu
je potrebné daňovú uznateľnosť takýchto výdavkov posudzovať podľa všeobecnej
definície daňového výdavku uvedeného v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže
mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový
výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z
príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pre uznanie výdavkov (nákladov) vynaložených na zriadenie IP adresy do daňových
výdavkov daňovníka musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového
výdavku vymedzené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. musí byť
preukázané, že uvedené výdavky (náklady) zamestnávateľa v súvislosti s prácou
zamestnancov skutočne vznikli, musí ísť o výdavky (náklady) preukázateľne
vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov
zamestnávateľa a rovnako musia byť predmetné výdavky (náklady) správne
zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti.
V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením
verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom
SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky zastávame názor, že ak má
zamestnávateľ možnosť s ohľadom na charakter práce zamestnancov zabezpečiť výkon
ich práce z domu, je možné výdavok (náklad) zamestnávateľa na zriadenie pevnej
IP adresy jednotlivých zamestnancov považovať za daňový výdavok zamestnávateľa
za predpokladu, že ide o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie jeho zdaniteľných príjmov.
V súlade s § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane. Ako dôkaz možno v súlade s § 24 ods. 4 daňového
poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim).
V súvislosti so zriadením a využívaním pevnej IP adresy je potrebné, aby
zamestnávateľ interným predpisom upravil podmienky a rozsah využívania
zriadených pevných IP adries, zostavil zoznam zamestnancov, ktorým bola pevná IP
adresa zriadená a zároveň priložil všetky relevantné doklady preukazujúce spôsob
a výšku úhrady za poskytnutie tejto služby, ktoré môže použiť ako dôkaz pri
dokazovaní daňového výdavku.
Stanovisko vydané dňa 9.6.2020