Výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie
Daňovými výdavkami sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie
vynaložené na:
- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
- starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými
predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
- vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním
zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
- odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej
mzdy, podnikové štipendium, hmotné zabezpečenie žiaka, poskytovanie praktického
vyučovania a na prevádzku
strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných
prostriedkov (od 1.9.2018),
- príspevky na stravovanie zamestnancov podľa Zákonníka práce, od 1.1.2019 aj
príspevky na rekreáciu zamestnancov a od 1.1.2020 príspevky na športovú
činnosť dieťaťa v rozsahu ustanovenom §152a Zákonníka práce.
- mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom
pracovnoprávnymi predpismi,
- výdavky na poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia
podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a preddavky na daň zrazené
podľa § 35 z tohto nepeňažného príjmu (od 1.1.2015)
- podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného
predpisu.
S účinnosťou od 1.1.2015 došlo k zmene ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z
príjmov , v zmysle ktorého ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný
predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac
do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem
výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem
podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným
predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej
výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do
daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak
výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo
výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do
daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo
prijatá náhrada.
V nadväznosti na toto ustanovenie je upravené aj ustanovenie § 21 ods. 1 písm.
e) zákona o dani z príjmov.
Vykonanou úpravou predmetných ustanovení zákona o dani z príjmov je poskytovanie
tzv. zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec
stanovených limitov v osobitných predpisoch považované za daňový výdavok
zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo
nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej
činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a
vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne
poistenie. Poskytnutie benefitu musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom
predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi
zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku
práce.
FAQ
Otázka č. 1 – Výdavky na pitný režim zamestnancov
Zamestnávateľ kupuje svojim zamestnancom - pracovníkom na stavbách minerálky.
Budú výdavky na nákup minerálok uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa?
Odpoveď
Zamestnávateľovi vyplýva povinnosť zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného
predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života a zdravia z ust. § 6
ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto povinnosť vyplýva aj z § 6
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 247/2006 Z.z. pri zvýšenej záťaži teplom. V
prípade ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom nealkoholické nápoje v súlade s
osobitným predpisom, náklady na ich obstaranie sú uznané za daňové výdavky podľa
§ 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov za predpokladu, že uvedený daňový
výdavok zároveň spĺňa podmienky uvedené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Otázka č. 2 – Výdavok na poistenie zodpovednosti za škodu
Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti. Budú
výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?
Odpoveď
Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ
uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné
považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť a preto poistné
platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený
výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak
toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích
základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je
upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej
alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s
možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
Otázka č. 3 – Výška stravného ako daňový výdavok zamestnávateľa
Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom príspevky na stravovanie. Do akej
výšky sú tieto príspevky uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa?
Odpoveď
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj
výdavok na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je Zákonník práce.
Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancovi na
stravovanie najmenej vo výške 55% hodnoty jedla a najviac do výšky 55%
stravného pri pracovnej ceste v dĺžke 5-12 hodín, čo je podľa Opatrenia
ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR od 1.09.2022 stravné vo výške 6,40
eur. To znamená, že zamestnávateľ si môže dať do výdavkov najviac 3,52 eur za
jedného zamestnanca a deň.
Otázka č. 4 - Poskytnutie príspevku na životné poistenie zamestnanca
Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné
poistenie. Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?
Odpoveď
Ak si zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve
alebo inom internom akte zamestnávateľa dohodnú poskytnutie benefitu –
príspevku na životné poistenie zamestnanca, tento príspevok predstavuje pre
zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a možno ho podľa zákona o
dani z príjmov považovať za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov spoločnosti, ktorá ho poskytne, za podmienky, že bol
zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti, z ktorého vzniká následne
aj povinnosť odviesť odvody ako z príjmov zo závislej činnosti.
Otázka č. 5 - Nákup kávovaru, mikrovlnky, televízora a pod. pre zamestnancov.
Spoločnosť pre svojich zamestnancov nakúpila televízor, kávovar, mikrovlnku ,
ventilátor, obrazy, rádio a iné dekorácie ako vybavenie kancelárie. Budú tieto
výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?
Odpoveď
Uvedené výdavky možno považovať za daňové výdavky nie ako výdavky na pracovné a
sociálne účely (pretože to neprikazuje osobitný predpis), ale na základe
definície daňového výdavku uvedenej v §2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa
ktorého daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov a nie je poskytnutý na osobné účely zamestnancov. Vhodné je
vypracovanie internej smernice zamestnávateľa.