Výdavky zamestnávateľa na ubytovanie zamestnancov po 31.12.2019

Otázka

Spoločnosť si prenajala byt v roku 2016 (prenájom trvá aj v roku 2020) za účelom
jeho poskytnutia riaditeľovi spoločnosti. Išlo o zdaniteľný príjem riaditeľa
spoločnosti a o daňový náklad spoločnosti podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o
dani z príjmov po splnení zákonom stanovených podmienok. S účinnosťou od
1.1.2020 vstúpila do platnosti  novela zákona o dani z príjmov č. 462/2019,
ktorou sa novelizovalo ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p), podľa ktorého nepeňažné
plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie je oslobodené od
dane vo výške 350 € mesačne v prípade, že pracovný pomer zamestnanca u tohto
zamestnávateľa trvá viac ako 24 mesiacov. Bude aj v roku 2020 prenájom bytu
daňovým výdavkom spoločnosti v prípade, že nepôjde o zdaniteľný príjem, ale o
príjem oslobodený od dane v zmysle citovaného ustanovenia (po splnení ostatných
zákonom stanovených podmienok)?

Odpoveď

Daňovými výdavkami zamestnávateľa sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ZDP
aj výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách
zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu,
ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej
prevádzke.

Na základe informácií uvedených v žiadosti daňovníka predpokladáme, že v
predloženom prípade nie je prevažujúcou činnosťou zamestnávateľa výroba
vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.
Ak prevažujúcou činnosťou zamestnávateľa nie je výroba vykonávaná vo viaczmennej
prevádzke, pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na ubytovanie pre
zamestnancov do daňových výdavkov sa postupuje podľa § 19 ods. 1 ZDP.

Na základe uvedeného výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na zabezpečenie
ubytovania pre zamestnancov, ak nejde o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 2
zákona o dani z príjmov, sú daňovým výdavkom zamestnávateľa len v prípade, ak je
hodnota poskytnutého ubytovania považovaná za zdaniteľný príjem zo závislej
činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a poskytnutie
takéhoto nepeňažného plnenia je dohodnuté so zamestnancom v pracovnej zmluve,
kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa ako zamestnanecký
benefit.

V prípade, ak je nepeňažný príjem zamestnanca oslobodený od dane podľa § 5 ods.
7 písm. p) ZDP, pričom vynaložený výdavok (náklad) zamestnávateľa nespĺňa
podmienky vymedzené v § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ZDP, nie je možné takýto
výdavok (náklad) zamestnávateľa považovať za daňový výdavok ani podľa § 19 ods.
1 ZDP ani podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ZDP.

Stanovisko vydané dňa 19.2.2020