DPH účtovaná do nákladov v súvislosti s uplatnením § 22 ods. 8 zákona o DPH
Otázka
Spoločnosť A, platiteľ DPH v SR, dodala tovar zdaniteľnej osobe zo SR, ktorá nie
je platiteľom DPH, a ktorá má v zmysle § 22, ods. 8 a 9 Zákona o DPH osobitný
vzťah k platiteľovi dane za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena. Spoločnosť A
si pri kúpe tovaru, ktorý bol predmetom dodania zdaniteľnej osobe, odpočítala
DPH.
Podľa § 22, ods. 8 Zákona o DPH, základom dane je v tomto prípade trhová hodnota
na voľnom trhu. Spoločnosť A preto vypočítala DPH z rozdielu medzi vyššou
trhovou cenou a skutočne požadovanou protihodnotou od osoby s osobitným vzťahom
ku platiteľovi. DPH z rozdielu cien odvedie do štátneho rozpočtu na základe
daňového priznania DPH. Je DPH, ktorú musí odviesť spoločnosť v nadväznosti na
uplatnenie § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH daňovým výdavkom spoločnosti?
 
Odpoveď
Na účely zákona o dani z príjmov DPH účtovaná do nákladov daňovníka, ktorý je
platiteľom dane, pri dodaní tovaru, pri ktorom sa základ dane určí podľa § 22
ods. 8 zákona o DPH, nie je podľa nášho názoru daňovým výdavkom, a to bez ohľadu
na možnú úpravu základu dane tohto daňovníka podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z
príjmov.
Podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH ak pri dodaní tovaru osobe, ktorá má osobitný
vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar, je protihodnota nižšia ako trhová
hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom,
ktorý pri tomto tovare nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom
dane je trhová hodnota tohto tovaru na voľnom trhu. Ak zákon o dani z príjmov
neustanovuje inak, DPH je vo vzťahu k dani z príjmov daňovníka, ktorý je
platiteľom DPH, v princípe daňovo neutrálna, t.j. neovplyvňuje základ dane z
príjmov tohto daňovníka. Na strane jednej v prípade daňovníka, ktorý je
platiteľom DPH, DPH uplatnená v cene dodaného tovaru nie je predmetom dane,
resp. súčasťou výsledku hospodárenia a súčasťou základu dane z príjmov tohto
daňovníka (napr. § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov). Na strane druhej
v prípade rovnakého daňovníka, s výnimkou prípadov explicitne a taxatívne
ustanovených zákonom o dani z príjmov, DPH nie je daňovým výdavkom tohto
daňovníka (pozri § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).

DPH, ktorú je platiteľ DPH povinný odviesť pri uplatnení § 22 ods. 8 zákona o
DPH, nespadá do rámca daňových výdavkov osobitne ustanoveným zákonom o dani z
príjmov (§ 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov). Uvedený, zákonom o dani
z príjmov ustanovený „princíp neutrality“ musí byť zachovaný aj v osobitnom
prípade uvedenom v § 22 ods. 8 zákona o DPH. Preto ak v takomto prípade
daňovník, ktorý je platiteľom DPH, („dobrovoľne“) znáša a odvádza zo svojich
vlastných finančných prostriedkov DPH za inú osobu, a v uvedenej súvislosti mu
vzniká náklad, uvedená skutočnosť by nemala mať vplyv na základ dane z príjmov
tohto daňovníka.

S ohľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc priamo zo znenia ustanovenia § 21 ods.
2 písm. i) zákona o dani z príjmov, DPH účtovaná do nákladov daňovníka, ktorý je
platiteľom DPH, v súvislosti s uplatnením § 22 ods. 8 zákona o DPH, nie je
daňovým výdavkom na účely určenia základu dane z príjmov tohto daňovníka.