Náklady na vybavenie kancelárie a kuchynky
Otázka
Spoločnosť podnikajúca v oblasti energetiky nakúpila vybavenie kancelárií
zamestnancov a kuchynky pre zamestnancov tieto zariadenia: kávovar, televízor,
ventilátor, rádio, obrazy a iné dekorácie, umývačka riadu, varná kanvica,
chladnička.
Sú takto vynaložené náklady daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5
zákona o dani z príjmov a je potrebné uvedené zapracovať aj do internej smernice
spoločnosti?
Odpoveď
Náklady na obstaranie zariadení do kuchynky pre zamestnancov je možné zahrnúť do
daňových výdavkov za predpokladu, že tieto zariadenia využívajú zamestnanci
počas pracovnej zmeny, čím zamestnávateľ vytvára vo svojej podstate pracovné a
sociálne podmienky pre zamestnancov.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa odkazuje na
povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi z osobitných predpisov, pričom
žiadny osobitný predpis neustanovuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi takéto
vybavenie pracoviska. Z tohto dôvodu nie je možné na výdavky vynaložené na
vybavenie kuchynky pre zamestnancov aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c)
zákona o dani z príjmov.
Na daňovú uznateľnosť výdavkov na vybavenie kuchynky je možné aplikovať
všeobecnú definíciu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov,
t.j. výdavok vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania
zdaniteľných príjmov. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak by
niektoré zariadenie kuchynky bolo používané zamestnancom aj na súkromné účely
mimo pracovnej zmeny je potrebné pri uplatnení daňového výdavku postupovať v
súlade s § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Obdobne je potrebné
posudzovať aj vybavenie kancelárii, pričom daňová uznateľnosť výdavkov
vynaložených na vybavenie kancelárii sa posudzuje bez ohľadu na stupeň pracovnej
pozície zamestnanca, ktorý má dané predmety v kancelárii.
Povinnosť vypracovania interných smerníc spoločnosti vychádza z osobitných
predpisov. Zákon o dani z príjmov vo svojich ustanoveniach priamo vymedzuje
uplatňovanie konkrétnych daňových výdavkov na základe internej smernice, napr.
uplatňovanie PHL, stratného v maloobchode a normy prirodzených úbytkov pri
zásobách.
Daňovník má možnosť vypracovať si interné smernice aj na základe vlastného
uváženia, ktorých tvorba nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V súlade s §
24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo
nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide okrem
iného aj o evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nimi. Na základe
uvedeného je možné internú smernicu použiť ako dôkaz pri dokazovaní daňového
výdavku za predpokladu, že je vypracovaná v súlade s právnymi predpismi, napr.
zákonom o dani z príjmov.