Náklady na stravovanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným
FAQ
 
Otázka
Môže si spoločnosť s ručením obmedzeným náklady na stravovanie pre konateľa
s.r.o., ktorý je zároveň spoločníkom s. r. o. a aj zamestnancom na dohodu o
pracovnej činnosti účtovať do daňových nákladov? Má nárok na stravu každý
pracovný deň  alebo iba v odpracovaný deň  alebo iba v deň keď odpracuje  viac
ako 4 hodiny na dohodu o pracovnej činnosti? Alebo nemá nárok na stravovanie
vôbec? V spoločnosti nepôsobí zamestnanecká rada ani zamestnanecký dôverník a
nie je uzatvorená kolektívna zmluva.
Odpoveď
Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP daňovými výdavkami sú aj výdavky
(náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie  vynaložené
na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených
Zákonníkom práce.
Podľa § 7 Zákonníka práce  zamestnávateľom je právnická  alebo fyzická osoba,
ktorá zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu,  a ak to ustanovuje
osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
Podľa § 11 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v
pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných
pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
To znamená, ak má spoločník s. r. o. s touto spoločnosťou uzatvorený 
pracovnoprávny vzťah, je z hľadiska Zákonníka práce považovaný za zamestnanca.
V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok  na poskytnutie stravy má
zamestnanec,  ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri
hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť
poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. V súlade s §  152 ods. 8 písm. c) 
Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude
prispievať na stravovanie podľa odseku 3. Z § 12 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva,
že ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov,
zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať
samostatne. 
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa
ods. 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 %
stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa
osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa
osobitného predpisu.
V nadväznosti na uvedené zamestnávateľ, ktorý v súlade s § 7 Zákonníka práce 
zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu,  môže v prípade, ak  v 
spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov,  konať samostatne a  postupovať
podľa § 152 ods. 8 písm. c)  Zákonníka práce, t. j. rozšíriť okruh fyzických
osôb, ktorým zabezpečí stravovanie aj na spoločníka bez pracovnej zmluvy,
ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. V
súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce, nárok na poskytnutie stravy spoločníkovi
vzniká (rovnako ako zamestnancom) v dňoch, kedy v rámci pracovnej zmeny vykonáva
prácu dlhšie ako 4 hodiny.   Ak za podmienok uvedených vyššie ide o poskytnutie
príspevkov  v súlade so Zákonníkom práce ako osobitným predpisom, potom tieto
príspevky na účely zákona o dani z príjmov môžu byť akceptované ako daňové
výdavky.