Odpis pohľadávky v exekúcii podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 ZDP - rozhodnutie
súdu

Otázka

Spoločnosť eviduje v účtovníctve staré pohľadávky, na ktoré tvorila 100 %
opravné položky. Nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
bol v roku 2014 podaný návrh na zastavenie exekúcie. Spoločnosť stále čaká na
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu, že výťažok nepostačí na krytie
nákladov exekučného konania. V prípade ak by spoločnosť toto rozhodnutie mala,
bol by odpis pohľadávky daňovo uznaný v zmysle § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona
o dani z príjmov platného do 31.12.2017. V zmysle aktuálnej legislatívy sa
vyžaduje rozhodnutie exekútora o zastavení exekúcie. Nakoľko však ide o starú
exekúciu, je potrebné aby rozhodnutie vydal súd. V prípade, ak súd vydá
rozhodnutie, bude odpis pohľadávky považovaný za daňový výdavok?

Odpoveď

Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov účinného od
01.01.2018 môže daňovník uznať za daňový výdavok odpis pohľadávky, ak exekútor
výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu [§
61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku]; to sa vzťahuje aj na ostatné
pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.

Týmito dôvodmi sú:

*  ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské
konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal
žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej povahy,
*  ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
*  ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora.

Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov účinného do
31.12.2017 mohol daňovník uznať za daňový výdavok odpis pohľadávky, ak súd výkon
rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok,
ktorý sa nim dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka
nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných
pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.

Prechodné ustanovenie k tomuto ustanoveniu neboli v novele zákona o dani z
príjmov účinnej od 01.01.2018 zadefinované.
Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku k úpravám účinným
od 01.04.2017, ak tento zákon v §§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31.03.2017.

Z uvedeného vyplýva, že keďže v predmetnom prípade bola exekúcia začatá ešte
podľa predchádzajúceho právneho stavu, o jej zastavení musí rozhodnúť súd a nie
exekútor. Zmena § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov s účinnosťou
od 01.01.2018 reagovala na novelu Exekučného poriadku účinnú od 01.04.2017,
ktorá osobitne upravuje povinnosti pre súd a pre exekútora. Zákon o dani z
príjmov však osobitne v prechodných ustanoveniach neupravuje, akým spôsobom je
možné posúdiť zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku, ak o zastavení
exekúcie rozhodne súd a nie exekútor. Zastávame názor, že v prípade, ak o
zastavení exekúcie pre nedostatok majetku rozhodne súd, je možné vziať do úvahy
skutočnosť, že pôjde iba o situáciu, kedy je exekučné konanie zastavené pre
nedostatok majetku i keď o jeho zastavení nerozhodne exekútor, ale súd, a preto
je možné uplatniť § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov v
nadväznosti na prechodné ustanovenie § 243k ods. 1 Exekučného poriadku.